SNP a Slovany

V Slovanoch na protifašistický odboj neboli najvhodnejšie podmienky. Pri sčítaní ľudu v roku 1940 zo 424 obyvateľov bolo 78 Nemcov. V roku 1937 občania nemeckej národnosti sedem svojich detí poslali do nemeckej školy do Opavy. Po vyhlásení slovenského štátu slovenskí obyvatelia obce neverili ľudáckej propagande , že je fašistické Nemecko zárukou existencie slovenského národa a Slovenska. Odmietali preto vstupovať aj do organizácie HSĽS, a tak Štefan Polko s manželkou len s námahou získali do tejto organizácie 36 členov. Deutsche Partei mala 14 členov. Hoci počas predmníchovskej republiky v obci KSČ nebola, po jej zákaze pôsobila tu bunka ilegálnej KSS pod vedením Jána Vajdiaka.

Postupnou aktivizáciou a vzrastaním protifašistických síl zmáhal sa aj odpor proti klerofašistickej vláde slovenského štátu. Formy odbojového hnutia nadobúdali do začiatku roka 1944, najmä však potom ked v Turci začali vznikať partizánske tábory.

Pre podporu protifašistického odboja a na pomoc týmto lesným partizánskym skupinám bol v obci s pomocou prof. Vladimíra Jeršova a mladého učiteľa asi (28. ročného) partizána Ivana Kováčika obyvateľa z Beníc v máji 1944 tajne v dome 82-ročného Jána Žiaka (*1862 – 6.7.1944) založený ilegálny RNV. Boli v ňom Ľudovít Balla, predseda, Peter Chovan, podpredseda, Jozef Roháč, tajomník, Jozef Selko, pokladník, Jozef Bakoš, hospodár, a členovia Ján Bakoš, Jozef Pakán a Tomáš Okál. Dňa 29. augusta 1944 bol RNV rozšírený o Ďalších členov – Františka Junasa, Jána Ondrašoviča, Stanislava Smieška a Emila Kamieňa.

Činnosť výboru smerovala k podporovaniu tvoriacich sa partizánskych skupín, či jednotiek. Boli to väčšinou ruský a polskí zajatci čo ušli z Nemecka, no medzi nimi boli aj Slováci z okolia Trenčína a odinokadiaľ.

Zdržiavali sa vo Valčianskych a Slovianskych horách. Zo Slovian boli im dodávané menovite potraviny a to: údené mäso, klobásy, slanina, chlieb, a múka, fajčivo, finančné prostriedky, liehoviny.

Ilegálny RNV pomáhal pri zásobovaní partizánov  v lesnom tábore  vo Valči. Okrem členov ilegálneho RNV najviac pomáhali Ľudovít Koloman Balla, Miloslav Selko, Jozef a Ján Bakoš, Ján Bakoš ml., Peter Chovan, Ján Timko, hoci bol komisár obce, Jozef a Ján Matulovci, Emil a Pavol Kamien, vd. Mária Katreňiaková, Ján a Jozef Krškovci, Ondrej Okál, Paška Miková – hostinská rodom Ruska, Jozef Roháč a železničiar Juraj Žiak.

Všetky tieto veci odnášali i so skupinou partizánov učiteľ Ivan Kováčik (nie učil v Slovanoch). Dcéry Juraja Žiaka (železničiara) Helena, Žela a Mária, aby mohli čo najúčinnejšie pracovať s partizánmi odsťahovali sa z Vrútok do Slovian k starým rodičom Žiakovcom.

——————————————————————————————————————————————-

Obec Rakovo o SNP uvádza: Ivan Kováčik bol v čase Povstania učiteľom v Povine okr. Žilina. Pre ilegálnu činnosť, že Rusov, ktorí utekali z koncentračných táborov dopravoval do Turca k partizánom bol z učiteľstva prepustený. Bol potom partizánom v Kláštorskej doline. Viedol špionážnu službu. Raz ho v Slovanoch u Žiakov našli pod otománom Vlasovci.
Partizánom bol i ďalší syn Márie Kováčikovej Jozef, ktorý bol toho času zamestnaný v Drevine Turany. Dcéra Viera Kováčiková, vydatá Fľaková, pracovala napred ako spojka, potom bola s bratmi Ivanom a Milanom v Asmolovom otriade v Jasenskej doline a na Prašivej. Matka Mária Kováčiková bola vyznamenaná krížom, no ona si preň do Bratislavy nešla.

——————————————————————————————————————————————-

Po vyhlásení SNP z obce nastúpilo do zbrane šesť partizánov do Sklabine a 16 záložníkov, ktorí po vystrojení a vyzbrojení v kasárňach v Martine bojovali v 1. čs. armáde na Slovensku.

O obec Slovany s a počas Povstania nebojovalo, no v chotári obce 21. septembra, keď ústup povstalcov od Martina kryli partizánske jednotky Prvej partizánskej brigády J. V. Stalina, 11-členná skupina partizánov sa stretla v boji s vojakmi fašistickej skupiny Schill, ktorý prichádzali od Slovenského Pravna. Partizáni zbadali približovať sa po ceste nemecké auto, za ktorým išiel nemecký transportér. Keď sa približovalo ku kamennému mostu na Suchej Vríci a partizáni zaľahli do zemiakov, 16 ročná partizánka Viola Valachová z Bratislavy z priekopy pri hradskej zblízka hodila na auto granát. Zabila síce troch fašistických dôstojníkov, ale streľbou nemeckého transportéra bola aj ona ranená. Fašistický vojaci sa na ňu vrhli, ťahali ju za vlasy, kopali a bili, až kým ju nezavraždili. V boji okrem nej padli Ľudovít Novorka a Jozef Novorka, obidvaja z Bratislavy, Rudolf Vretenár z Martina, Imrich Novosad z Príboviec, Jozef Matušovič z Mošoviec, Ján Antal z Partizánskej Ľupče a jeden neznámy partizán, ktorý nemal doklady. Všetkých pochovali na cintoríne v Slovanoch . Zachránili sa len dvaja partizáni. Jeden ranený partizán sa doplazil k Ležiachovu, kde v poli zomrel. Pochovaný je v Ležiachove.

Dňa 29. januára 1945 poobede sa v obci rozchýrilo, že Nemci idú brať chlapov, a tak zo Slovian odišlo k partizánom do odriadu Slovan 18 občanov.

Dňa 1. februára 1945, keď asi o 20. hodine prichádza na dolný koniec Slovian partizánska skupina  pod vedením Valentína Vasilieviča Fetisova, narazila na nemeckú stráž. V prestrelke padol nemecký vojak a z partizánov Pavol Ďuriač z Hostia (okr. Zlaté Moravce), pochovaný je v obci. Hneď na to nemecký fašistickí vojaci v obci s prítomnými maďarskými vojakmi vyhnali z domov všetkých mužov ku katolíckemu kostolu. Tam ich nedostatočne oblečených nechali v mrazivej noci stáť až do rána. Domov ich pustili 2. februára o 8. hodine na príhovor farára z Turčianskeho Ďura Vojtecha Varnaya, ktorý prišiel do Slovian slúžiť omšu.

Aj po zatlačení povstalcov do hôr RNV podporoval partizánov. Pre partizánov oddielov Slovan, Vpred, Hora, Horník a pre Slovenskú národnú brigádu dodávali dobytok, chlieb, múku, lieky a bielizeň. Táto činnosť sa robila tajne.

V druhej polovici februára  1945 utvoril sa znovu na podnet komandéra skupiny partizánov Majzlíka, Jozefa Roháča, (Vladimíra) Ladislava Rišiana a Jána Vajdiaka. Predsedom ilegálneho nár. výboru sa stal opätovne Ľudovít Balla (Koloman), podpredseda Peter Chovan, pokladník Jozef Selko, tajomník Jozef Roháč, členovia: Jozef Bakoš, Tomáš Okál, Ján Ondrašovič, Jozef Pakán, Jozef Orság, Jozef Kohút, Pavel Kamieň, (Vladimír) Ladislav Rišian. Prvé tajné zasadnutie sa konalo dňa 04.03.1945 v dome predsedu Ľudovíta Ballu za účasti 8 členov. na zasadnutí uznesené bolo, že podporovať všetkými prostriedkami partizánov skupiny kapitána Horu a spol komand. Majzlíka, majora Popova kapitána Horníka. Týmto skupinám bolo dodané 4. kusy hov. dobytka, 1. ošípaná, chlieb, múka pálenka, prádlo, bezúročná pôžička v sume 15.000,– KČS.

Obec oslobodili jednotky 40. armády 2. ukrajinského frontu 10. apríla 1945 o 13:20 hod.. Pred príchodom osloboditeľských vojsk Nemci odvliekli z obce  78 kusov hovädzieho dobytka, 84 ošípaných a 21 koní. Maďari odvliekli 2 voly 5 kráv, 4 kone a niekoľko vozov. Pri odchode vyhodili betónový mostík cez Vrícu na konci dediny a zamínovali prístup do obce. Pri ich zneškodňovaní odtrhlo sovietskemu pyrotechnikovi ruku v zápästí. Ošetroval ho sovietsky lekár v Lazanoch v dome Bohuslava Majzlíka.

Autor: Bohuslav Majzlík

.

Partizánsky oddiel ,,SLOVAN“

Veliteľ oddielu: Bohuslav Majzlík

Komisár: Ján Vajdiak

Jednotka ako miestny partizánsky oddiel vznikla koncom roku 1944. Jej príslušníkmi sa stali hlavne občania obcí Kláštor pod Znievom, Slovany, Lazany.

Od svojho vzniku sa zameriavala hlavne na chránenie obcí, v ktorých pôsobili. Chránili obyvateľov obce pred odvlečením nemeckými vojakmi a chránili aj obecný a súkromný majetok obyvateľov.

ODDIEL ,,SLOVAN“ 64 partizánov 74 pomocníkov
I. podskupina ,,ŽIAR-Budiš“ 47 partizánov 37 pomocníkov
II. podskupina ,,Ráztočno“ 33 partizánov 11 pomocníkov
III. podskupina ,, Vädžer“ 18 partizánov 6 pomocníkov

Oddiel ,,Slovan“ a všetky jemu podriadené podskupiny ukončili svoju činnosť v polovici apríla 1945 oslobodením Turca.

Spracoval: E. Gažo

Archív Múzea SNP, Banská Bystrica

.

Július Porubský Spomienky na povstanie

Bolelo nás srdce pri tomto pohľade. Po verejnom príchode partizánov do obce sa rozchýrilo, že Nemci obsadzujú Slovensko a zatkli pána prezidenta. To bol prvý chýr v mojej obci a preto sa organizovali chlapi do zbrane. No keď sa v rozhlase ozval hlas pána prezidenta, dôvera v povstanie bola nalomená a bojová nálada opadla.

Prenikali chýry, že asi v 20 km vzdialenej Sklabini bola vyhlásená ČSR a v Martine bol postrieľaný nemecký Ottov štáb.

V prvých dňoch povstania bol vyhlásený letecký poplach v Martine. Počas neho v úkrytoch opití partizáni znásilnili ženy. Že je to pravda, dosvedčuje to, že traja z nich boli za tento čin verejne popravení na námestí. Jeden z nich, asi 20–ročný Emil M., bol z našej obce.

V polovici septembra som išiel siať s otcom oziminu. Keď sme vyšli z dediny, počuli sme streľbu. Otec si myslel, že streľba je ďaleko a ako pravý roľník hovoril, že siať musíme. Ale keď sme sa priblížili k hradskej, spájajúcej Príbovce s Turčianskymi Teplicami, streľba zosilnela a už sme videli ísť v rozostupe 3–4 nemecké tanky od Moškovca. Oproti nám išli 2 nákladné autá s partizánmi. Otec rýchle obrátil kone a vracali sme sa domov.

Z diaľky sme pozorovali nezabudnuteľný obraz. Z áut povyskakovali partizáni a rozutekali sa po chotári. Z tankov začala paľba guľometov. Viac sme už nevideli, lebo sme už prišli do obce. Za dva dni som bol jeden z tých, čo sme išli povinne s po vozom po mŕtvoly. Bolo ich 7–8. Ostatným partizánom sa podarilo ujsť.

Dozvedeli sme sa, že Príbovčania vystríhali tých partizánov, že Nemci prerazili do Turca cez Slovenské Pravno. Partizáni Príbovčanom neverili a s výkrikom “My Germánom ukážeme!” vyrazili vpred.

Musím konštatovať, že slovenský národ nemal rád nacizmus.

Ale robil rozdiel medzi nacizmom a Nemcami, lebo sme žili v národnostne zmiešanom prostredí s nemeckými kolonialistami. No svoj štát a svojho prezidenta sme úprimne milovali.

.

Zo spomienok vyše 100 ročnej Anny Kamienovej zo Slovian

Prvý dom v dedine býval zaujímavý aj pre Nemcov. Raz vošli do domu a pýtali slaninu. Anna Kamienová rezolútne povedala nie, manžel radšej súhlasil. Napokon fašistom zo zásob dali a dobre urobili. „Podmínovali pred naším domom most, výbuch nám narušil statiku, zo strechy nám popadal šindeľ. Mohli sme ale skončiť horšie. Vraj sme mali vyletieť do vzduchu aj my, ale Nemec, ktorému sme dali slaninu, na poslednú chvíľu nálož pri našom dome zneškodnil,”.

.

Hrdinovaia SNP

Viola Valachová * 1928 Bratislava † 21.09.1944 Slovany

Iba 15. ročná odvážna mladá partizánka, ktorá počas SNP hrdinsky položila život v boji proti nemeckým fašistom.

Na jej počesť je podľa jej mena pomenovaná ulica v bratislavskej Dúbravke II., IV., VI., . Bola pochovaná v Bratislave – Karlova Ves,Staré Grunty, Cintorín Slávičie údolie, sektor 10, číslo 59.

Ľudovít a Jožko Novorka bojovali v Slovenskom národnom povstaní v partizánskom oddieli P. A. Veličku a zahynuli dňa 21. sept. 1944. Ľudovít Novorka a Jozef Novorka boli následne pochovaný: Bratislava – Staré Mesto, 29. augusta, Ondrejský cintorín, sektor 1, číslo 395.

Ľudovít Novorka                        Jozef Novorka

Pochovaný boli dôstojným pánom dekanom Vojtechom Varnaiom, farárom zo sv. Ďura za účasti mnohých občanov. Niektorý z nich boli prevezený domov k rodičom tak dvaja bratia z Bratislavy a Viloa Valachová, ktorá bola sľúbenicou st. brata Novorku.

.

Rudolf Vretenár * 25.02.1925 Martin † 21.09.1944 Slovany
Ľudovít Novorka * 20.02.1920 Bratislava † 21.09.1944 Slovany
Jozef Novorka * 15.03.1922 Bratislava † 21.09.1944 Slovany
Imrich Novosad * Príbovce † 21.09.1944 Slovany
Jozef Matušovič * 29.03.1922 Mošovce † 21.09.1944 Slovany
Ján Antal * 08.05.1924 Part. Ľupča † 21.09.1944 Slovany
NEZNÁMY * † 21.09.1944 Slovany

Pavol Ďuriač * 20.09.1919 Hostie † 01.02.1945 Slovany

Dňa 01.02.1945 o 20:00 hod. prišla na dolný koniec obce Slovany partizánska hliadka od veľ. majora Popova z Valockej doliny. Keďže nemci mali na okraji dediny stráž prišlo hneď k prestrelke. Partizáni zastrelili nem. strážneho, lenže padol aj jeden partizán menom Pavol Ďuriač. Nemcvi hneď spravili poplach a samo prvé zobrali bývalého starostu komisára na nem. veliteľstvo umiestnené v tom čase u vdovy p. Márie Barinkovej č. 77 tam mu ukázali legitimáciu odstreleného partizána opýtajúc sa či je z tejto obce a či ho pozná. On odpovedal, že nie. Nato nem. veliteľstvo nariadilo vojakom zobrať všetkých chlapov. Títo chodiac z domu do domu pobrali všetkých a sústredili ich pred rím. kat. kostolom, kde od 22:00 hod do 02.02.1945 do 08:00 hod stáli na krutom mraze nevediac, čo im prinesú nasledujúce hodiny. Poniektorý boli dosť zle oblečený, veď nemali ani kedy. 02.02.1945 prišiel o 07:30 hod. pán dekan farár Vojtech Varnai slúžiť sv. omšu a našiel pred kostolom stojacich premrznutých a iste aj ustrachovaných svojich farníkov, keď sa dozvedel o čo ide, išiel hneď na nemecké veliteľstvo prosiť, aby boli prepustení. Na jeho príhovor ich o 08:00 hod rozpustili.

Dňa 03.02.1945 sa bojovao v priestore obce Slovany v Turci s vlasovcami.

Jozef Letrich padol počas bojov v SNP pri Lipovci. Tento narukoval 26.8.1944 k partizánom do Sklabine. Narodený bol 21.8.1927 v Turčianskej Blatnici (Blatnici) bol to obyvateľ obce Slovany a padol dňa 5-6.9.1944 v boji pri Lipovci neďaleko Vrútok. Pochovaný je na Lipovci na cintoríne v skupinovom hrobe časť Partizánsky cintorín.

Vladimír Michalík nar. dňa 2.7.1924 tento po zdolaní povstania bol chytený a odvlečený do Nemecka, kde zomrel v zajatí hladom.

Miloslav Michalík 23. ročný brat Vladimíra bol zastrelený za Sokolovňou v Martine.

Desiati, okrem Vladimíra Michalíka padli tiež do nemeckého zajatia a odvlečený boli do Nemecka, z ktorého sa všetci vrátili domov. Vrátil sa aj:

Dr. Antón Okál, ktorý za povstania, ako poštový odborník pôsobil v Banskej Bystrici. Tam ho nemci chytili a odviezli do Bratislavy, kde bol väznený až do februára 1945 kedy bol odtransportovaný do Nemecka. Cestou bol vlak v ktorom  sa viezol bombardovaný spojeneckým letectvom pričom bol ranený do pravého ramena. Potom bol zástupcom poverníka pôšt a telegrafov v Bratislave.

V nemeckom zajatí boli aj: Július Kohút, Ondrej Rišiaň, Emil Straka, Ľudo Pakán, Ján Matula, Vendo Tabaček, Jozef Timko, Ján Smieško, Michal Bakoš (salajeje).


V Slovianskej doline padol partizán Ján Saxa-Frnčo *21.1.1924 †10.11.1944. Pomník obetiam SNP vo Valči, pochovaný je v Martin-Priekopa – partizánsky cintorín.

.

kapitán – Jozef Štefan Matula

*20.08.1910 Valča 08.10.1944 Hájniky – 27.05.1945 Slovany

Generál Emil Perko vo svojej knihe o SNP píše: ,,Po vyhlásení mobilizácie, ako prvý v kasárňach v Martine sa hlásil poručík Jozef Matula.“

V septembri 1944 zanecháva manželku, deti, rodinu, obec, školu, priateľov a odchádza si zas plniť povinnosť občana-človeka s predstavou, že aj on spoločne so svojimi spolubojovníkmi pomôžu svojej vlasti, svojej rodine a deťom k lepšej, spravodlivejšej a bezpečnejšej budúcnosti.

Z kasárni bol odvelený ako poručík tankovej brigády do Vrútok a odtiaľ stiahli jeho tankovú jednotku do oblasti Banská Bystrica – Zvolen – Zvolenská Slatina.

Dňa 7. októbra 1944 pri kobercovom nálete nemeckých Štúk pri Budči bol ranený. Odviezli ho do Zvolena, odtiaľ na Sliač, odkiaľ mal byť v nočných hodinách prevezený do Kyjeva Ruska, ale cestou na letisko Tri Duby dokonal – vykrvácal. Zomrel 08.10.1944. Posledný list svojim drahým napísal zo Starej Kremnice, kde práve bol 29. septembra 1944. Rodina o ňom viac nič nevedela dlhých 7 mesiacov.

Hľadala ho všade. Medzi živými, medzi zajatými, aj medzi mŕtvymi. Na jeho vyhľadávaní mal najväčšiu zásluhu otčim našej matky, ktorý viac krát prešiel pešo cez Donovaly z Ružomberka do oblasti Banskej Bystrice, kde bol náš otec cez vojnu. Hľadal ho vo Zvolene na Sliači a nakoniec ho našiel pochovaného v obci Hájniky okres Banská Bystrica. Ležal v neoznačenom hrobe, a len podľa fotografie miestny hrobár označil jeho pravdepodobné miesto – hrob, v ktorom po otvorení bol skutočne on.

V máji 1945 ho jeho vlastný otec Gabriel Matula, s otčimom našej matky Adolfom Komendom previezli do Slovian. Tam bolo jeho telo položené do rodnej hrobky za účasti rodiny a občanov Valče i Slovian dňa 27. mája 1945.

Vyznamenania: Rád SNP II. triedy, In memoriam – menovaný za kapitána tankového vojska v zálohe od 01.10.1944, Vojnový kríž, Za obranu Slovenska 1939, Za účasť v SNP 1944-1946.

Spomienky dcéry Márie Haštovej rod. Matulovej.

.

Databáza padlých slovenských vojakov 1939-1945

Ústredná evidencia vojnových hrobov

Databáze VHA I. II. legionári

VH v zahraničí

Červený kríž – databázy vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny

Databáza strát z územia Slovenska v prvej svetovej vojne

Komentáre sú uzavreté.