Včelárstvo

Brtníctvo, ktorým sa označovalo vyberanie medu z bútľavých stromov lesných včiel, bolo predchodcom včelárstva.

Prvá zmienka o včelárstve v Slovanoch – Terra quinquae villarum

Belo IV. Vydal ,,privilegum pro hospites“ 1266 – mestské právo oslobodil poddaných prepošstva od jurisdikcie komitátu (stolice).

Povinnosť nechať na poli dežmu úrody, (desiatok, daň z úrody) z ktorej polovicu dostane kostol bl. Panny Márie, polovicu farár kostola sv. Mikuláša. Vzťahovalo sa to na barancov, husi, včely, podsvinčatá, syr.

Ďalší vývoj včelárstva v Slovanoch

1666 od včiel sa neodovzdávali decimy. Poddaný, ktorý chovali včely, neboli však urbárom zaviazaný odovzdať z výťažku medu deviatky a desiatky, ako z výťažkov poľnohospodárskej produkcie, ale boli povinný odovzdať zemepánovi na Vianoce iba ,,dar“ medu. Táto dávka nebola taká vysoká ako desiatky.

1719 povinnosť ševcovského cechu odovzdať ako daň farskému kostolu vosk na sviece. Včeláreniu sa venovali remeselníci, ktorý boli doma a mohli sa venovať viacej chovu včiel.

,,V rokoch 1775 a 1776 vydala Mária Terézia včelárske patenty, ktorými monarchia podporovala rozvoj včelárstva.”

Ferdinand V. v roku 1836 zrušil tzv. malú dežmu, do ktorej patrila aj daň zo včiel.

Včelár, akademik SAV Prof. MUDr. Juraj Antal, DrSc.

Dym je stále rovnomerne rozptýlený a nevidieť nijaké rozdiely jeho hustoty v hornej a dolnej časti nádoby.

Po 30 min je hustota dymu len 12-14% skrátenie doby aplikácie bez zmeny liečebného efektu.

V škatuli s 50 mm hrubou vrstvou nakopených včiel dym prenikol iba v nepatrnom množstve a cez 100 mm vrstvu dym takmer neprenikol.

Dym neprenikne cez vonkajšiu vrstvu do vnútra chumáča a nemôže pôsobiť.

.

Názov: Zadymovanie včelstiev cez letáčový otvor Juraj Antal,

Obr. 2., Včelár . -Roč. 58, č. 8 (1984), s. 182-183

Názov:  Modelovanie zadymovania včelstiev pri obrane proti varroatóze / Juraj Antal

Zdroj   Biológia . – Roč. 40, č. 2 (1985), s. 223-230, RozsahObr. 4. Res. rus., lit. 12 zázn. v slov., češ.

Názov:  Prenikanie dymu z amitrazovaných knôtov cez úzke štrbiny / Juraj Antal

Zdroj   Včelár . – Roč. 59, č. 11 (1985), s. 258-259

Názov:  Šírenie dymu z amitrazových knôtov / Juraj Antal

Zdroj   Včelár . – Roč. 59, č. 2 (1985), s. 40-41, Rozsah Obr. 1. Grafy 1.

V roku 1990 bolo v obci 10. včelárov, 104. rodín včiel.

Ján Michalec 7 rodín doma
Juraj Pavlík 7 rodín doma
Ján Šimko 28 rodín doma
Šimková ( Siráňová) 10 rodín Slovany
Miroslav Baranček 10 rodín Slovany
Jozef Simonides 14 rodín doma
Ing. Vladimír Selko 5 rodín Slovany
Jozef Ondrík 13 rodín Slovany
Ladislav Masnica 5 rodín Slovany
Jozef Thomka 5 rodín Slovany

Ján Šimko 1921 -2003 Slovany , S včelami je to ako s vlastnou rodinou – 1998

Písal sa rok 1943, keď bol pekný jarný deň, keď sa včely prvýkrát po dlhej zime prebudili a začali poletovať. Môj otec bol zanietený včelár a rezbár. V ten deň mu však zdravie nedovolilo, aby išiel pootvárať letáče na úľoch , a tak tam poslal mňa . Vtedy sa včelárilo v zadovákoch a letáče boli sklopené, aby včielky nikto nevyrušoval. Bol to pre mňa veľký zážitok, pretože predtým som sa o včelárenie veľmi nezaujímal a otcovi som pomáhal iba pri stáčaní medu. Med sme vytáčali v medomete, ktorý otec vyrobil sám. Keďže nebol dostatok finančných prostriedkov na nákup včelárskych potrieb, sám si vyrobil aj úle a iné zariadenia. Toto príslušenstvo som dlhé roky používal aj ja. Jeden z úľov mal podobu medveďa a veľmi dobre sa v ňom včelárilo. Najskôr sme mali úle zadováky, ale kvôli sťaženej práci som si urobil nadstavkové úle, ktoré používam dodnes, Medveďa som dal do múzea v Žiline, aby sa zachoval v pôvodnej podobe pre ďalšie generácie.

Aj vo včelárstve platí spojenie teórie s praxou. Tú som veľmi často čerpal z včelárskej literatúry, po ktorej siahnem aj v pokročilom veku. Slovenské príslovie hovorí, že každé remeslo ma zlaté dno. Ak chce niekto poznať život včiel, musí sa o nich najmä učiť aj od iných.  Absolvoval som veľa prednášok a kurzov a veľa poznatkov som získal od priateľov, ktorý sú včelármi. Takými sú najmä Bačkor a Uhliarik. Bohaté skúsenosti mi odovzdala najmä učiteľka včelárstva Milada Skukálková z Martina. Jej zásluhou som sa stal odborníkom na odber žihadiel a výrobu materskej kašičky, ktorú som odovzdával pre Slovakofarmu Hlohovec. Venoval som sa aj chovu včelích matiek, čo tiež nebolo jednoduché.

Pred 50. rokmi bolo v obci 130. včelstiev. Medzi najväčších včelárov patril Jozef, Juraj a Pavol Simonidesovci, Jozef Antal, Jozef Duchoň, Ján Michalec, Jolana Maršáleková a tejto záľube sa venovali  aj Ján Baranček, Juraj Pavlík, František Polerecký, Emil Krško, Ján Krško a Vladimír Selko. Dnes nás je už veľmi málo. Najhoršie je, že chýba mládež, včelárske krúžky, aké boli napríklad v Základnej škole v Kláštore pod Znievom. Dnes sa včelársvtu venujú v Slovanoch iba niekoľkí nadšenci. Napríklad Miroslav Baranček, Jozef Simonides ml., Jozef Thomka, Vladimír Selko a Ján Masnica. Ak si niekto myslí, že včelárenie prináša materiálne bohatstvo, veľmi sa mýli. Veď niekedy, najmä na začiatku šesťdesiatych rokov, prišla na včelárstvo hotová pohroma. Silná chemizácia, najmä kvôli leteckým postrekom, narobila takmer nenapraviteľné škody. Mne aj niekoľkým priateľom sa však podarilo prekonať  aj niekoľko katastrof. Včelárenie nie je zárobkový podnik, alej je to skôr podobný vzťah, ako keď niekto má rád svoju rodinu.

Ján Krško 1903-1979 pred včelínom.

.

Komentáre sú uzavreté.