Vznik mena Slovany

Podobne ako Zniev, Ležiachovo a Lazany, i Slovany existovali už v preduhorskom období. Názov Slovany obecne vznikal podľa príslušníkov slovenskej národnosti, keď osada priamo susedila s dedinou inej národnosti. Názov našej dedinky Slovany, teda vznikol podľa názvu susednej dediny Lazany, kde sa niekedy v 10. – 11. storočí usadili poľskí osadníci, lechickí Poliaci, čiže to bola “dedina Poliakov”. Domáce obyvateľstvo nazývalo túto dedinu Ľa/d/źäne. Názov dediny Lazany vznikol ako protiklad susednej staršej slovenskej dedine, ktorá dostala potom názov Slovany. meno Slovany vzniklo z kmeňa Slověne -> Sloveny -> Sloväny -> Slovany. Z názvu osady možno vidieť, že celé okolie bolo slovenské. V tom čase ani neskôr v tejto oblasti nebolo väčšej nemeckej alebo maďarskej kolónie, od ktorej by ju bolo treba odlíšiť týmto názvom, preto je zrejmé, že meno dediny bolo reakciu na dedinu poľskú. keby to tak nebolo, nevedeli by sme vysvetliť príčiny vzniku názvu Slovany v 12. storočí v Turci, kde bývali vtedy všade Slováci. Podľa polohy dvoch dedín však vidieť, že dedina Slovany musela vzniknúť skôr než dedina Lazany, aj keď ešte nebola pomenovaná. To, že názov dediny Slovany, mohol vzniknúť len podľa Slovákov, potvrdzuje aj neskorší preklad názvu v elenchu z r. 1422 vo forme Tóthfalu.

Slovany sa v historických dokladoch uvádzajú takto:
  • r. 1252 Terra quinquae villarum (Zem piatich osád), ,,terra quinque villarum“
  • r. 1266 Sclounan (SZENTPÉTERY, Reg. 435, ugyanez Sklovnáréh CD. IV, 3 : 337)
  • r. 1295 Slovieni
  • r. 1422 Tóthfalu, (v elenchu rod. archívu rodiny Benických) (Mályusz, E: Turóc megye, s 21.)
  • r. 1458 Villa Sclaworum (MOL, D1 90 467)
  • r. 1499 Zlowenec (SNA, Révai 1-3,Blatnica,f.4,n.23.)
  • r. 1504 Zlouenec
  • r. 1534 Zlowenec (MOL E 158.) Zlowen
  • r. 1535 Zlowien, Zlowen (urbar)
  • r. 1536 Tothffalwa
  • r. 1543 Slowen,Zlowenec
  • r. 1548 Zloweny, (ľud. Sloväni), Zlovenÿ
  • r. 1553 Zlouenÿ
  • r. 1554 Sloweny
  • r. 1558 Slowyeny (mestská kniha Martin z roku 1536)
  • r. 1564 Zlowen
  • r. 1579 Schlowany, Schlovanÿ
  • r. 1595, 1597 Scloweny, Királyi Könyvek – 5.118/c
  • r. 1596 Scloweni, Királyi Könyvek – 5.118
  • r. 1596 Sloveny, Sloveni, Királyi Könyvek – 5.118/a
  • r. 1598 Slowany, Szlowanÿ, Slovenÿ, Szlovany
  • r. 1600 – 1622 Slowen
  • r. 1607 Slovin (urbár 1607) REGISTRATA UC 65:88
  • r. 1610 Slowian, Slowianes (urbár  26.05.1610)
  • r. 1610 Sloven (urbár 18.06.1610)
  • r. 1696 Szlovan, Szlowany, Slowyna, Slowan
  • r. 1715 Slovan ( urbár z roku 1715)
  • r. 1764 – 1787 Slowinna ( I. vojenské mapovanie)
  • r. 1772 Szlovan, Szlován (urbár z roku 1772)
  • r. 1774 Szlovanenfes ( dokument: súpil lúk a pasienkov 1774)
  • r. 1775 Szlovan, Királyi Könyvek – 50.37
  • r. 1781 Szlován, Királyi Könyvek – 52.37
  • r. 1799 Szlovanÿ (mapa Turiec Zvolen 1799
  • r. 1808 Szlován, Slowany, Slowyna, Szlovan
  • r. 1809 Szlovanens (dok. o zria. vojenskej insu. nemocnice, lat.)
  • r. 1810 – 1869 Szlowany (h. Slován) / II. vojenské mapovanie/
  • r. 1828 Szlován
  • r. 1844 Szlovani ( dok. spor Zniev. pan. zo Slovamni o lúky)
  • r. 1849 v Slovjanoch, občania Slovjanskí (dokument: žiadosti viacerych obyvateľov Slovian, ktorý si kúpili opustené usadlosti, o opakované vymeranie ich pozemkov 1849)
  • r. 1863 Szlován
  • r. 1873 – 1882 Szlovan
  • r. 1876 – 1878 Sloväny ( III. vojenské mapovanie)
  • r. 1883 Szlováni, Szlován ( pov. na výst. liehovaru z Budapešti)
  • r. 1888 – 1907 Szlován
  • r. 1910 Turócztótfalu (NÉPSZÁMLÁLÁSA- sčítanie ľudu)
  • r. 1913 Turóctótfalu, Turócztótfalu (Slov. noviny 1917, 1915)
  • r. 1918 Sloväny, v Slovänoch (Slovenské nov. 1918), (dokument: vyhlásenie volieb v Slovänoch 1918)
  • r. 1920 Slovany
  • r. 1927 1946 Sloväny
  • r. 1946 Slovany

Po nemecky Schloben.

Ak však miestny názov Slovany  (Sloväny)  nevznikol na, základe nesprávne hľadaného kontrastu k Lazanom (vraj Poliakom) a ak ani protiklad k mladšiemu nemeckému etniku kolonizujúcemu obvod Pravna na hornej Nitre, príp. okolie Kremnice (až začiatkom 14. stor.) neprichádza do úvahy (Spal, 1958) (Lazany  sa bezpečne vidia r. 1252 medzi piatimi dedinami, ktorými Belo IV. obdaroval konvent premoštrátov v Kláštore), v samotnom názve „Sloväny” možno vari obrátene hľadať protiklad proti celému okolitému „slovenskému” osídleniu Turca.

Už r. 1113 je doložený majetok Zoborského kláštora sv. Hypolita v Turci („villa est quedam sancti Ypoliti”). R. 1240 sa v Kláštore usadili premonštráti, r. 1251 Belo IV. založil ich konvent ako hodnoverné miesto a nasledujúceho roku ich okrem iných majetkov obdaroval v Turci piatimi dedinami (terra  quinque  villarum  — nepochybne hradno-kláštorským Podhradím, Lazanmi, Slovanmi, Ležiachovom a Valčou, tzv. Dŕzavím). Z nich sa menovite uvádzajú aj Slovany  r. 1534 Zlowenec,  r. 1535 Zlowen, r. 1543 Slowen, r. 1548 Zloweny … (ľud.  Sloväni).

Doklad z r. 1543 Zlowenec  je veľmi výrečný, označuje osadu nie domáceho slovenského, ale inoslovanského obyvateľstva, ktoré pravdepodobne kráľ Belo IV. po presídlení niektorých rodín zo „slovenských oblastí” východného Štajerská, o ktoré viedol dlhé vojny s Fridrichom Babenberským a po jeho smrti (r. 1246) s českým Přemyslom II. Otakarom, daroval premonštrátom v Turci a týchto Slovencov okolité slovenské obyvateľstvo nazývalo Slovenmi a tak aj ich dedinu.

Praslovanské etnonymum *Slovéne  patrilo totiž aj Slovincom, ktorí sa sami nazývajú Slovencami  („Slovenec”), svoju  reč  „slovenskou” a svoju krajinu Sloveniou („Slovenija”). — Slovenmi sa nazývali aj slo- vanskí obyvatelia Slavónie (kraj medzi Sávou a Dravou v Uhorsku),kým si neskôr neosvojili meno svojich krajanov z Chorvátska. 6

Je to obdoba premeny, keď pôvodné etnonymum Slovén  po zmene é > e Sloven  sa v 13.—15. stor. novšou deriváciou upravilo u nás na Slovák  (nárečová podoba na vých. Slovensku Sloviák),  kým zasa u tamtých na „Slovenec”. Maďari pôvodne nerozlišovali tieto etnonymá, všetci im boli tót (pl. tótok), v lat. listinách Sclavi, Touti, Thoti, Tóti, preto ani neprekvapuje, že v metačných zápisoch susedných zemianskych majetkov sa Sloväny  píšu Tothfalu  (r. 1422) a Tothfálwa  (r. 1536). A hoci pôv. é v slovenčine sa zmenilo na e (veno — veno, kvet —  kvet, cena — cena, veta — veta), v turčianskom nárečí, kde je ä aj v polohách mimo pôvodnej nosovky q (pórov, mäd, väža, a zasa zeman),  celkom pochopiteľne mamiesto podoby Sloveny  je v nárečí podoba Sloväni,  kým spisovne Slovany.  (Obdobne sa znenie Slovan namiesto náležitého  Sloven upevnilo vplyvom hojných mien so zakončením na -an, napr.  pohan, kresťan, ale aj Moravan, Poľan, Slezan a pod.).

Záverom opakujeme, že miestny názov Lazany je zo základu apelatíva laz,” kým názov Slovany (lud. Sloväni)  je obyvatelským miestnym názvom z pôvodného etnonyma slovinských (pôv. „slovenských”) Slovenov, preto takéto označenie osady malo svoje zdôvodnenie v používaní celého susedného okolia v Turci so slovenským obyvateľstvom (teda Slovákmi)

(Slovenská reč, 54, 1989, č. 5)

Slovenský potok Sloviansky potok

Názvy Sloviansky potok aj Slovenský potok boli motivované pomenovaním Slovianska dolina a označujú tok tečúci cez túto dolinu ( to podľa osady Slovany, v nárečí. Sloväny, po výslovnosti ä > e vynikol tvar Sloveny > Slovenský).

Názov Slovänský potok  bol motivovaný nárečovou podobou osadného názvu Slovany (Sloväny) a označoval potok tečúci na území slovianskeho a ležiachovskeho chotára.

Pravidlá slovenského pravopisu

Slovany -vian L -och m. pomn.; Slovanec -nca m.; Slovianka -y -nok ž.; sloviansky

http://slovniky.juls.savba.sk

Národné noviny, č. 32, roč. XLII., 16.03.1911 v Turč. sv. Martine

Zmena názvu obcí

Pán Matúš Dula ohľadom tohto uzavretia predložil návrh, aby sa na ministerstvo upravilo predostrenie ešte pred exekvovaním tohože uzavretia, aby ono pomenované bolo, lebo zčiastky nepotrebne zachodí poza hranice zákonom predpísané. Zachodí poza hranice zákona, nakoľko nerešpektuje starobylé mená obcí, ktoré sa maly podržať, až na to , že by sa pred ich i dosiaľ užívané maďarské pomenovanie bolo predložilo slovo ,,Turóc“. Na príklade obce ,,Slovany“ mohla a mala zadržať meno ,,Szlován“, ale jestli už ministerstvo chcelo bližšie označiť túto obec, mohlo a malo povedať, že na budúce sa má menovať ,,Turóc-Szlován“ atď. Neobsahuje požiadavky zákona, nakoľko podržiava mená obcí, ktorým podobné ú i v iných stoliciach, na pr. ,,Zsámbokrét“ ponecháva pri dosavadnom mene, keďže ,,Zsámbokrét“ obec je i v Nitrianskej stolici. Tu tedy sa nemalo ponechať staré meno, ale sa malo premeniť na ,,Turóc-Zsámbokrét“ atď. I Matúš Dula, i za ním rečnivší Jozef Országh veľmi dôvtipne odôvodňovali, že spotvorenie dosavadných starobylých mien nezáleží v záujme vlasti, ani v záujme obchodu a premávky, že uráža cit obyvateľstva, ktoré je srastené s menom svojich rodných dedín atď. Ale čo stoja dôvody rozumu a zákona proti skostnateným šovinistom?

1799  Mappa von denen zveyen Gespannschaften Thurocz und Zoller

Komentáre sú uzavreté.