dp. D. P. ThDr. Fidel Michal Riesner, CM, profesor

dp. D. P. ThDr. Fidel Michal Riesner, CM, profesor

25.11.1836 Slovany, Slovensko

19.03.1916 Gráz, Rakúsko

Za kňaza bol vysvätený v roku 1859 v B. Bystrici biskupom Moyzesom.

,,Najmocnejšia a jediná zbraň naša je modlitba“

,,Modlime sa teda zjednotení v najsladšom srdci Ježiša Krista“

Et haee est victoria: quae vinict mundum, fides nostra. Quia quodeunque petierimus secundum voluntatem ejus: audit nos!

(A to je to víťazstvo naše, ktoré premáha svet, viera naša, že akokoľvek by sme prosili podľa vôle jeho, počuje nás. /1. Ján 5, 4, 14/

Dominus, páter, katechéta, prosynodálny examinátor, prefekt biskupského seminára v BB, špirituál, direktor špirituál, profesor, notár a tajomník manželského tribunálu, spovedník Bratstva, misionár, lazarista, vincentín, zakladateľ a patrón Znievskeho gymnáziá, riadny člen Matice slovenskej.

Narodil sa v Slovanoch v učiteľskej rodine Antonína Riesznera ako pán ,,D“ (dominus). Po otcovej smrti v roku 1837 sa ho ujal ujec po matke F. Fürbier v Turčianskom Ďure a dal ho vyštudovať. Teológiu študoval v Pešti 1854-1856, kde bol predsedom ,,Slovenského odseku“ tu pôsobil aj v združení slovenských študentov: Slovenský odsek cirkevno-literárneho spolku na ústrednom semeništi peštianskom, v Banskej Bystrici do 1859 a vo Viedni, Rakúsku v seminári Sv. Augustína 1859 -1861 sa stal doktorom posvätnej teológie Th.Dr. .

Bol chorľavý, trpel pľúcnou chorobou ako kňaz v Tužine upadol tak, že skoro zomrel. Keď sa uzdravil ustanovili ho za špirituála do seminára. Ako prefekt v seminári sa snažil oživiť národného ducha. Až do smrti bol príkladom pre kňazskú mládež. Učil HOMILETIKU (náuka o kazateľskom umení).

V roku 1864 sa stal riadnym členom Matice slovenskej.

A v roku 1869 venoval 100. zlatých na gymnázium v Kláštore pod Znievom, a stal sa tak ,,zakladateľom a patrónom“ gymnázia.

Pôsobiská:

1861 – 1862 Tužina – kaplán, cooperator

1862 – 1868 Banská Bystrica, biskupský seminár, prefekt

1865 vymenovaný za profesora

1868 – 1873 Banská Bystrica, biskupský seminár, špirituál

1873 – 1877 Banská Bystrica, biskupský seminár, direktor špirituál

1877 – 1878 Kláštor pod Znievom, parochus (tu prispel k oprave Turčianskej kalvárie)

1878 – 1916 Gráz, misionár, lazarista, vincentín

Do seminára si ho za prefekta vybral sám otec biskup PhDr. Štefan Moyzes po biskupovej smrti musel spolu s kolegami Jánom Kršiakom, Petrom Tomkuliakom, Ignácom Sásikom zo seminára odísť pre oddanosť slovenskému národu. Menovaný vychovali pre biskupstvo veľa horlivých kňazov a vynikajúcich slovenských národovcov.

V Katolíckych novinách z roku 1878 sa zachovala zmienka o odchode z Kláštorskej fary: (zach. pôvodné znenie)

Deň 28.október bol pre naše katol. mestečko dňom nevýslovného žiaľu, bo stratili sme v ňom našeho vrele milovaného p. farára, veľkého to kňaza, dôst. a vysokouč. Pána Dra. Fidela Riesnera, ktorý túžiac po širšom duchovnom účinkovaní a po zabezpečení si svojej duševnej spásy, opustil dobrovolne faru a vstúpil do spoločnosti missionárov, tak zvaných Lazaristov v Štyrskom hradci. Keď sa približovalo vo zvyšný deň okamženie, aby nás navždy opustil, zhromaždil sa nepočetný zástup veriaceho ľudu pred farskú budovu, a jako vystúpil z fary, aby vysadnul na voz, tu nastal všeobecný nárek, tlačenie sa k nemu k poboskaniu jeho posvätných rúk a prosenie o posledné požehnanie. Chtejúc vyhovel, zvláštne poslednej žiadosti svojich býv. farníkov, odobrala sa Jeho dôstojnosť v sprievode smútočne oblečenej školskej mládeže do chrámu Pána, v ktorom oslovila ho Mária Peťková, žiačka VI. triedy, nasledovne: Dôstojný Pane, vrelemilovaný Otče náš! S roniacimi slzami, priodiati smútočným rúchom, shromaždili sme sa posledne okolo Teba navždy pre tento svet rozlúčiť, našu detinskú vďaku za Tvoju pravootcovskú starostlivosť o nás k nohám složili, nás do Tvojej nábožnej modlitby odporučili a o poslednie Tvoje požehnanie poprosili. Ó sprevádzaj Ťa Všemocný Pán a žehnaj Tvoje sväté predsavzatie, ktorému si sa obetoval – opovrhnúc pohodlím a výhodami sveta tohto – k zvelebeniu a rozšíreniu svätej našej Cirkvi a k osláveniu najsladšieho srdca Spasiteľa našeho Ježiša Krista. S Bohom! Po srdečnej odvete na týto nežné slová, v ktorej vyzval zvláštne rodičov, aby si chránili dietky, tieto perly a poklady našej svätej Cirkve pred úkladmi sveta tohto, padnul na kolená pred oltárom Najvyššieho a po odspievaní ,,Svätý atď“ udelil shromaždeným požehnanie s prevelebnou sviatosťou Oltárnou. Na to vystúpiac na voz, ubieral sa s obnaženou hlavou, pozdravujúc usedavé nariekajúce zástupy svojimy pokrevnými četnejšími farníkmi a sborom učiteľským, majúc po boku veleb. Pána Ferd. Gregoroviča, kaplána k rýchlovlaku do Sv. Martina. Daj Bože, žeby táto nevýslovná ztráta, vynahradená nám bola, čím skoršie duchovným otcom dľa srdca Božského! J. S –a.

KLOSTER DER BARMHERZIGE SCHWESTER VOM HEILIGEN. VINCENZ VON PAUL. Mariengasse 12, Salzburg, PROVINZHAUS GRAZ, A – 8020 Gráz. ÖSTERREICH.

Komentáre sú uzavreté.