PhDr. Helena Anna Turcerová – Devečková

PhDr. Helena Anna Turcerová – Devečková

* 18. 02. 1886 Slovany  † 03. 11. 1964 Bratislava

Pseudonym:

D. H. T / Dr. H. D-ová / Dr. H. T. D / H. Torurtzer

dr. E. D-ová / Dr. H. D. / Dr. H. T. / Helena T.

dr. H. T. D-ová / Helena Devečková – Turcerová

Helena Turcerová / Helena Turcerová – Devečková

/ H. D. / H. T. D. / dr. H. T. D/ (zaslobodna sa podpisovala aj ako Tourtzerová)

Prvá literárna historička na Slovensku, prvá Slovenka čo študovala a promovala za doktorku filozofie na Sorbone, účastníčka mierovej konferencie v Paríži, spisovateľka, učiteľka, prekladateľka, ale aj svetobežníčka a inšpektorka cudzích jazykov, diplomatka, politička, slovenská slavistka, kultúrna historička, tlmočníčka, dobrovoľníčka, divadelná ochotníčka a režisérka.

Jej otec bol podnikavý obchodník a cesty za obchodom ho zaviedli v roku 1899 až do Menzelinska v Rusku, kde sa trvalejšie usadil aj s rodinou. Starý otec Heleny Turcerovej, Jozef Turcer vlastnil mlyn a pílu v Kláštore pod Znievom.

Narodila sa 18. februára 1886 v obci Slovany v Turci v rodine Adolfa Turcera a Anny Turcerovej, rod. Rendekovej. Otec bol najskôr mlynárom v rodinnom (tzv. znievskom) mlyne, neskôr sa stal podomovým obchodníkom. V chudobných pomeroch sa mu však na Slovensku nedarilo uživiť rodinu, preto sa rozhodol v roku 1889, podobne ako mnoho ďalších turčianskych olejkárov a obchodníkov, odísť do Ruska. Usadil sa v Menzelinsku na Urale. Tam malá Helena prežila detstvo.

V rokoch 1893 – 1904 študovala na francúzskom dievčenskom gymnáziu v Moskve. Potom žila rok u príbuzných vo Varšave, kde sa zdokonaľovala v poľštine a zúčastňovala sa aktívne na kultúrnom živote tamojších Slovákov. Pretože dobre ovládala francúzštinu, rozhodla sa pre ďalšie štúdium v Paríži, kde spočiatku študovala francúzsku literatúru na Sorbonne, na Collége de France a v Ústave orientálnych jazykov. V Paríži žila v tom období početná skupina francúzskych slavistov, ako aj emigrantov zo slovenských krajín, ktorá ju značne ovplyvnila, preto sa popri filológii (francúzsky a grécky jazyk) a histórii neskôr zamerala na štúdium slovanských literatúr. Známy francúzsky slavista G. Haumant jej odporúčal, aby po úspešnom skončení štúdia napísala dizertačnú prácu, na základe ktorej by získala doktorský titul PhDr. Pokladal ju spočiatku za Rusku a vybral pre ňu tému o vplyve G. Sandovej na Turgeneva.

Keď sa objasnilo, že je Slovenka, navrhol jej konzultovať námet dizertácie s profesorom E. Denisom, ktorý sa zaoberal dejinami východnej Európy. Na jeho odporúčanie, aby sa venovala dejinám svojho národa či osobnostiam z národných dejín, začala v roku 1910 spracovávať tému o Ľ. Štúrovi a o myšlienke slovenskej nezávislosti. Uvedomila si, že je to vhodná téma, ktorou môže zviditeľniť slovenský národ a priblížiť ho západoeurópskej spoločnosti. Prof. Denis jej pomohol nadviazať kontakty s ďalšími odborníkmi na slovenské dejiny i pri získavaní archívnych materiálov na Slovensku a v Čechách.

Dva roky (1910 – 1911) zbierala dokumenty, písomnosti a spomienky, ktoré sa týkali Štúrovho života a práce. Nadviazala aj kontakty s jeho najbližšími príbuznými (s Antonom a Dionýzom Štúrom). S. H. Vajanský jej poskytol svoj rodinný archív, v ktorom našla niekoľko Štúrových listov. Množstvo nespracovaných rukopisov, listov a publikácií našla v zbierkach Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine (SNM Martin), potom bádala v Lyceálnom archíve v Bratislave, v archíve Národného múzea v Prahe, ako aj v mieste Štúrovho pôsobenia v Modre. V roku 1910 sa stáva členkou Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine.

Po študijnej ceste sa v roku 1912 vrátila do Paríža a začala koncipovať dizertačnú prácu, ktorú odovzdala v apríli 1913 pod názvom Louis Stúr et l’ idée de l’ indépendance Slovaque (1815 – 1856). Práca bola veľmi pozitívne hodnotená, a tak bola Helena Turcerová v roku 1913 ako prvá Slovenka v dejinách slávnostne promovaná za doktorku filozofie na slávnej francúzskej univerzite. Obhájením dizertácie sa stala jednou z najuznávanejších autorít na štúrovskú problematiku. Doktorská práca vyšla v tom istom roku vo francúzštine a mala značný ohlas v časopisoch Národnie noviny, Národný hlásnik a iných. Až v roku 1956 vydala Slovenská akadémia vied v Bratislave jej slovenský preklad ako rozmnoženinu. Z vďačnosti k svojmu bývalému profesorovi E. Denisovi preložila do slovenčiny jeho knihu Otázka Rakúska. Slováci, ktorá vyšla v roku 1922.

Helena Turcerová sa v roku 1913 vrátila do Ruska, kde začala učiť francúzsky jazyk na dievčenskom gymnáziu v Menzelisku. V roku 1914 uskutočnila cestu do Talianska a na spiatočnej ceste sa zastavila na Slovensku, kde nadviazala a udržiavala osobné kontakty s poprednými slovenskými rodinami a literátmi (Pietrovci, Halašovci, E. M. Šoltésová, S. H. Vajanský a iní). V Martine ju zastihol začiatok prvej svetovej vojny, preto sa nemohla vrátiť do Ruska a už natrvalo ostala na Slovensku. Priatelila sa aj s rodinou J. Gregora Tajovského . V ich rodine na Bystričke sa konalo jej zasnúbenie s jasovským farárom Ondrejom Devečkom.

Od roku 1915 po vydaji žila s manželom v Jasenovej a jej sen, ktorý snívala ešte v Paríži, že založí dievčenské lýceum, zostal zatiaľ naďalej len snom. Nové možnosti na rozvinutie činnosti sa pre ňu naskytli po skončení prvej svetovej vojny a po vzniku Československej republiky. Začala sa venovať politickému dianiu a rozširovaniu československo-francúzskej spolupráce.

V roku 1919 bola členkou československej delegácie na Mierovej konferencii v Paríži. Po návrate začala v roku 1920 učiť slovenský, francúzsky a nemecký jazyk na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, od roku 1923 v Kežmarku, kde pôsobila dve desaťročia aj ako inšpektorka cudzích jazykov a na obchodných učilištiach a na školách pre ženské povolania.

Roku 1920 pokračovala v diplomatickom pôsobení, keď sa stala členkou Medzinárodnej (plebiscitnej) subkomisie pre Oravu a Spiš.

Od roku 1920 členka vedeckého odboru pre históriu (neskôr Literárny a literárno-historický odbor) v Matici Slovenskej.

V roku 1928 sa zúčastnila v Prahe Slavistického zjazdu (prvý zjazd slovanských filológov, opierajúcich sa o tri základné stĺpy slavistiky: o Dobrovského, Kollára a Šafárika. Usporiadala ho Filozofická fakulta Karlovej univerzity z iniciatívy pražských slavistov: Weingarta, Horáka, Murka), na zjazde ju sprevádzal študent fakulty PhDr. Rudo Brtáň, CSc. – Literárny vedec, kritik, prekladateľ, slavista a germanista.

Za zásluhy v oblasti vedeckého bádania sa v roku 1929 stala členkou Učenej spoločnosti Šafárikovej (predchodcu SAV), po roku 1945 členkou Umeleckej a vedeckej rady a Zväzu slovenských spisovateľov.

Počas roku 1948 sa s manželom presťahovali do Bratislavy, kde sa venovala najmä prekladateľskej práci. Udržiavala písomné kontakty s literátmi, historikmi a politikmi z Francúzska, Anglicka, Ruska, Poľska, Česka a Srbska.

Publikačná činnosť H. Turcerovej-Devečkovej je pomerne rozsiahla. Okrem doktorskej práce uverejnila ešte v roku 1913 v časopise Prúdy štúdiu Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov. Napísala rozsiahlu stať o láskach Ľ. Štúra a memoárový príspevok o J. Gregorovi-Tajovskom. Počas pedagogickej práce sa ako spoluautorka podieľala na tvorbe dvoch učebníc nemeckého jazyka pre obchodné školy. V poslednom tvorivom období sa prekladmi z ruštiny a francúzštiny zaradila medzi prvé slovenské prekladateľky. Do slovenčiny preložila viaceré zo základných diel francúzskej a ruskej literatúry (Otec Goriot od H. de Balzaca, Stendhalov Kartuziánsky kláštor v Parme, 4 – zväzkový román Ján Krištof od R. Rollanda, Traja mušketieri od A. Dumasa, Ruské bájky pre malé deti, Ostrovského Sviatočný sen, Gercenove Pamäti a dumy a mnohé iné diela). Z poľštiny preložila Kraszewského Starú báj.

Zomrela 3. novembra 1964 v Bratislave vo veku 78 rokov.

.

Súkromne doučovala ruštinu Miloša Krnu v Kežmarku, ktorý neskôr pôsobil na Veľvyslanectve ČSR v Moskve.

Zo spomienok ZBOHOM DETSTVO ,,Posledné dves strany preložíte doma, povedala prekladateľka Anna Turcerová-Devečková, ktorá ma súkromne učila ruštinu. Chlipkala bielu kávu, mraštila čelo, ak som nedodržal pri čítaní správny prízvuk, vrtká, chudá, pichala zastrúhanou ceruzkou do knižky a prikivovala hlavou.”

.

Objavila talent a nadanie maliara, grafika, ilustrátora, scénografa, výtvarného pedagóga Ľudovíta Fullu (1902 Ružomberok – 1980 Bratislava)

Na Vyššej obchodnej akadémií v Dolnom Kubíne kde pôsobila si všimla nadanie Ľudovíta Fullu a bolá prvá, ktorá rozoznala chlapcov talent a presvedčila jeho otca ,,aby mu nebránil ísť za hlasom nadania“ a na základe toho ho otec poslal na rok do maliarskej školy Gustáva Mallého do Bratislavy.

,,Rodina Devečkovcov posilňovala jeho národné povedomie a prehlbovala vzťah k tradíciám, čo dokazujú Fullove prvé študentské práce – kresby rodných domov slovenských klasikov s jánošíkovským motívom, jedným z najvýznamnejších v jeho diele”.

,,V Kubíne som veľa akvareloval. Pokračoval som v tom, čo som začal na gymnáziu v Ružomberku, Bez chvastania môžem povedať, že už v prvej triede gymnáziá som túto techniku skvele ovládal. Vlastne vtedy som prvý raz uvažoval, že by som sa mohol stať maliarom. Cesta k cieľu bola krivolaká. Ale viditeľná. Padla do očí jednej pre mňa vzácnej žene: Moje kubínske akvarely a maľované kulisy si totiž všimla pani profesorka dr. Helena Turzerová-Devečková. Povzbudzovala ma v práci a ona bola prvá, ktorá prehovorila rodičov, aby ma dali študovať na Akadémiu do Prahy.”

,,Keď sa po maturite na Vyššej obchodnej škole v Kubíne roku 1921 skončili prázdniny, odišiel som na jeseň do Prahy skladať prijímaciu skúšku na Akadémiu výtvarných umení, ktorá dodnes stojí na letnej. Mal som vo vrecku odporúčanie od profesorky dr. Heleny Turzerovej-Devečkovej, ale som ho nepoužil a dnes si už nespomeniem, komu bolo adresované.”

Ľudovít Fulla, Okamihy a vyznania, Ján Medveď, Vydal Slovenský spisovateľ Bratislava 1983.


Maliar Ľudovít Fulla ilustroval obálku II. vydania prekladu Otec Goriot – Honoré Balzac, ktoré preložila Dr. Turcerová – Devečková a vydala Matica Slovenská v roku 1946.

.

Šíriteľkou významu ideí Štúra v západnej Európe bola Turcerová

Slovenský preklad práce vyšiel v roku 1956 ako rozmnoženina v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, určený na študijné účely, pretože skôr na tento čin nebola politická vôľa.

Bratislava 11. júla (TASR) – Prvým šíriteľom ideálov a významu osobnosti Ľudovíta Štúra v Západnej Európe v 20. storočí bola žena. Slovenka Helena Anna Turcerová (1886-1964), rodáčka zo stredu Slovenska – z Turca, konkrétne zo Slovian, čo je dedinka ležiaca juhozápadne od Martina a pred prahom Kláštora pod Znievom.

Ako osemročné dievča odišla s celou rodinou, na čele s podnikavým otcom do Ruska. Usadili sa až v Menzalinsku pod Uralom. Keďže otcovi sa v podnikaní darilo a dievča bolo mimoriadne nadané, poslali ju študovať na francúzsku školu do Moskvy. Po maturite odišla k príbuzným do Varšavy, kde sa naučila po poľsky a po roku zamierila do Francúzska na slávnu sorbonnskú univerzitu v Paríži, kde študovala francúzsku literatúru. Jeden z významných literárnych teoretikov tých čias a prednášateľov na univerzite Ernest Denis jej navrhol, aby dizertačnú prácu napísala na „slovenskú tému“. A zároveň bol jej konzultantom. Tak sa zrodila jej slávna, po francúzsky napísaná dizertačná práca Louis Stúr et l’idée de l’índépendance slovaque, čiže Ľudovít Štúr a idea slovenskej nezávislosti. Dizertačná práca sa však zakrátko premenila na tlačou vydanú monografiu, a tak sa mohla šíriť najmä v prostredí francúzskej inteligencie. Čoskoro ju však zaznamenali aj v Čechách i na Slovensku.

“Prácou o Štúrovi chcela sprístupniť problematiku francúzskym odborným kruhom. Verila, že zvolená téma nielen osvetlí, ale aj podporí Slovákov za národné práva“, tvrdia Dejiny slovenskej literatúry. Toto konštatovanie však musíme chápať v dobových súvislostiach. Práca bola obhájená a vydaná v roku 1913, teda rok pred vypuknutím Prvej svetovej vojny. Autorka preto „slovenskú nezávislosť“ primárne vnímala a chápala ako vymanenie sa slovenského národa z Uhorska, teda spod nadvlády Budapešti a neustále sa stupňujúcej maďarizácie. Sekundárne však nezávislosť slovenského národa vymedzovala aj voči českému národu. V tomto zmysle najpresvedčivejším bol argument uzákonenia spisovnej slovenčiny a jej literárneho presadenia sa medzi Slovákmi. No a tu do popredia vystupovala osobnosť Ľudovíta Štúra. No nielen to. Mladá absolventka z ruského vydania už poznala aj Štúrov politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Z tohto kontextu jej vyplynulo, že Slováci sa musia ako národ vymedziť aj voči Čechom, a to až do zavŕšenia vlastnej štátnosti. Túto myšlienku avizovala už krátko pred vydaním monografie, a to v článku Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov, ktorý publikovala v 4. čísle časopisu Prúdy v roku 1913.

Zdá sa, že Helena Anna Turcerová bola prvá autorka, ktorá pochopila názory Ľudovíta Štúra na štát a štátnu samostatnosť a interpretovala ich do dôsledkov. Pripomíname, že to bolo rok pred Prvou svetovou vojnou a autorka nemohla tušiť, že o päť rokov sa Rakúsko – Uhorsko rozpadne a vznikne Česko-Slovenská republika. Napriek tomu, vedela to skôr ako ostatní naši predkovia. Ako absolútna bilingvistka bola totiž delegovaná na mierovú konferenciu do Paríža a so svojou znalosťou francúzštiny a ovládaním francúzskych spoločenských konvencií aj v najvyšších politických kruhoch, pôsobila tam ako „svätená voda pred oltárom“, ako sa vyjadril jeden pamätník.

Jej osudy boli potom už priamočiare. Do Ruska sa počas revolúcie vrátiť nemohla, a tak jej rodičia neboli ani na svadbe, keď sa vydávala za evanjelického farára Ondreja Devečku z Jasenovej. Zoznámila sa s ním ako stredoškolská profesorka na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. V roku 1923 sa rodina presťahovala do Kežmarku, kde pôsobila ako inšpektorka jazykov na stredných školách. V roku 1948 sa presťahovala do Bratislavy a venovala sa prekladaniu umeleckej literatúry. Po vydaji sa ako literátka podpisovala celým menom – Helena Turcerová-Devečková. Zomrela v novembri 1964 v Bratislave.

Čo sa však stalo s jej po francúzsky napísanou monografiou? Postihol ju príbuzný osud ako Štúrov politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti. Slovenský preklad práce vyšiel v roku 1956 ako rozmnoženina v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, určený na študijné účely, pretože skôr na tento čin nebola „politická vôľa“.

.

Autor obálky knihy Atlantida, ktorú preložila v roku 1948 a vydal Tranoscius je maliar, grafik ilustrátor, pedagóg Fedor Klimáček 1913 Ružomberok 1975 Banská Bystrica

.

Prvá Slovenka na Sorbone bola z Turca – Turiec – SME.sk

Prvá Slovenka Devečková získala pred 100 rokmi doktorát na Sorbonne

.

Publikačná Činnosť

ČLÁNKY:

Styky slavianofilov so Slovákmi a ich vplyv na odtrhnutie sa Slovákov od Čechov, In: Prúdy, roč. 4, 1912-13, s. 345-50.

Letopis Živeny, Na desiate výročie osvobodenia red. Štefana Votrubová, Dr. Helena Turcerová-Devečková – Z intímneho života Štúrovho, s. 48 – 66, Martin : Živena , 1928, Roč. 5. 238 s.

Do venca spomienok. In: Jozef Gregor Tajovský v kritike a spomienkach. /sborník/Helena Turcerová-Devečková, Bratislava, SLOVENSKÉ VYDAVATEĽSTVO KRÁSNEJ LITERATÚRY 1956, s. 200-209.

KNIHY:

Louis Stúr et L’idée de l’indépendance slovaque (1815-1856) Thése pour le doctorat de l’Université Présentée.. Helena Turcerová-Devečková, Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, B.m. : Cahors et Alençon , 1913.

Louis Stúr et l’idée de l’indépendance slovaque (1815 – 1856) : These pour le doctorat de l’Université présentée a la Faculté des lettres de l’Université de Paris. [Ľudovít Štúr a myšlienka slovenskej nezávislosti. Doktorská dizertácia predložená na Filozofickej fakulte Parížskej univerzity] / Helena Tourtzer. – Paris: Cahors a Alençon, 1913.- 246 s

Luis Stúr et l’idée de l’indépendance slovaque (1815-1856) thèse pour le doctorat de l’université présentée a la faculté des lettres de l’université de Paris, Turcerová, Helena, Paris: Guilmoto, 1916, 24, 246 s.

Louis Stúr et ľidée de ľindependance slovaque (1815-1856) (French Edition), Jazyk: Francúzština, Väzba: Brožovaná, Počet strán: 280, Nakladateľstvo: Nabu Press (2011), ISBN-10: 1179048741, ISBN-13: 978-1179048741.

Louis Stur et ľidee de ľindependance slovaque (1815-1856), Jazyk: Francúzština, Väzba: Brožovaná, Počet strán: 284, Nakladateľstvo: Nobel Press 2012, ISBN: 9785884292512.

Louis Stúr et L’Idée de L’Indépendance Slovaque (1815-1856) by Hélène Tourtzer, Tourtzer, Hélène. (Original work published 1913). London: Forgotten Books. (2013)

(slov. preklad vyšiel v SAV, Bratislava 1956)

Deti v ruských novelách /Antologia beletristov ruských /sosbierala a preložila H Turcerová-Devečková, AUTOR: Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, Mikuláš : Tranoscius , 1925, 174 s. [Úvod napísal Š. Krčméry]

Nemecká cvičebnica pre školy obchodné a ústavy príbuzné Jozef Doležal, Alois Jokl a Devečková, České Budejovice: K. Ausobský, 1937, 192 s.

Národné hospodárstvo pre odborné pokračovacie školy pre živnosti obchodné Antonín Bednář, František Neustupa, Helena Devečková-Turcerová, Bednář, Antonín, 1889-1940, Praha Prešov : Čsl. Graf. Unia , 1938, 37 s.

Učebnica jazyka nemeckého pre prvý ročník obchodných akademií sostavili [Alois] Jokl, Helena Devečková-Turcerová, Praha Prešov : Čsl. Graf. Unia , 1938 Prešov, 199 s.

Dieťa v krásnej próze francúzskej /antologia moderných beletristov francúzskych/ H. Turcerová Devečková, / Texty vybrala, preložila a doplnila krátkymi poznámkami a životopismi/ Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius , 1939, 222 s. [Úvod napísal Andrej Kostolný], Podielová kniha evanj. spololočnosti literárnej číslo 54., Venované: Nezapomenuteľnej autorke ,,Mojich detí” Elene Maróthy-Šoltésovej.

.

Uverejnené v novinách NAŠA ORAVA, 10.02.1920, číslo 6. strana 2.

PREKLADY:

Sergej Šumov, Timkovskij, V časopise, Ozvena na pokračovanie.

Betsabé, André Gide, V časopise, Tvorba, Tranoscius.

BETSUBÉ, Gide André, preklad básne, 13. str. Elán.

OTEC A DCÉRA, Boutet Frederic, 5. str. próza preklad z franc.

Granátová náramka, Kuprin, Novela, Newyorský denník.

V Umenie a spoločnosť state: Belianskij, Belinskij a rozumná skutočnosť, G. V. Plechanov, Literárne náhľady Belinského.

Neminulo ju/do roku 1914/ preklad zaslala na uverejnenie do novín Jurajovi Marovi.

Biedny princ, /poviedka/, Alexander Iwanowitsch Kuprin, Preklad: Turcerová – Devečková, 1918

MÓDNY TANEC, veselohra v 1 dejstve od P. Webera, preložila Dr Helena Turcerová- Devečková, 06.01.1919 Dolný Kubín. 06.06.1919. Dolný Kubín.

BÁBY, veselohra v jednom dejstve, Daniil Charms / preklad z Francúzskeho od Dr. H. D./ 1920. Prvé divadelné predstavenie v Jasenovej, režírované pod vedením pani dr. Heleny Devečkovej, 02.05.1920.

JUBILEUM, žart v jednom dejstve, Anton Pavlovič Čechov, je ruská jednoaktová veselohra. 15.08.1920 Jasenová. Preložila Turcerová- Devečková.

Otázka Rakúska. Slováci A.[rnošt, Ernest] Denis ; prel. Helena Turcerová-Devečková, Denis, Ernest, 1849-1921, Ružomberok : Ján Párička , 1921, 306, [2] s.

Ruské bájky pre malé deti 1., 2 N.V. Tulupov ; prel. dr. Helena Devečková-Turcerová, Tulupov, N.V., Martin : Svetová knižnica Miloslav Schmidt v Turč. Sv. Martine , 1921, 22, [2] s.; 22, [2] s.

JESENNÉ HUSLE, Dráma v 5 dejstvách, Ilja Surgačov, Preložila dr. E. Devečková 1923. Slovenská remeselná jednota v Turč. Sv. Martine 25.11.1923. Dvorana národného domu.

O SÚČASNEJ SPISBE PROVENCALSKEJ, Slovenské pohľady 1925, s. prekladu 19, Helena Turcerová- Devečková, Originál dokumentu v Archív Matice slovenskej – AMS II.19B67.

Kufrík pána poslanca veselohra v jednom dejstve Rafael Lighton ; z franc. prel. Dr. H. D.-ová. [= Devečková, Helena], Lighton, Rafael, Martin : Nová kníhtlač. , 1926, 15 s.

Žiak román Paul Bourget ; z francúzskeho preložil Dr. Elena Devečková-Turcerová a Dr. Andrej Kostolný, Bratislava : Spoločnosť priateľov klasických kníh , [1930], 225, [3] s.

Traja mušketieri 3 knihy Alexander Dumas ; prel. Dr. Elena Devečková-Turcerová a Andrej Kostolný, Dumas, Alexandre, 1802-1870, Praha : Melantrich , 1932, 1932, 1933, 281, [2] s. 303, [3] s. 332, [4] s.

Červená ľalia / Anatole France [pseud.] ; z francúzskeho preložili Elena Devečková-Turcerová a Andrej Kostolný, Bratislava : Spoločnosť priateľov klasických kníh, [1933] (v Českom Tešíne : Karol Prochaska), 235 s. ; 8°

Červená ľalia Anatole France ; z franc. prel. Elena Devečková-Turcerová a Andrej Kostolný, France, Anatole, 1844-1924, Bratislava : Spoločnosť priateľov klasických kníh , [pred r. 1935], 235 s.

Riečica Devečková – Kostolný proti Mihálovi [autor] H. B., France, Anatole,, 1844-1924, Turcerová-Devečková, Helena,, 1886-1964, Kostolný, Andrej,, 1903-1984, literárne preklady, preklady z francúzštiny, spisovná slovenčina, preklady do slovenčiny, polemiky, Slovenská reč . -Roč. II, č. 8 (1933/1934), s. 235-248

Z kníh a časopisov Ján Mihál, France, Anatole,, 1844-1924, Turcerová-Devečková, Helena,, 1886-1964, Kostolný, Andrej,, 1903-1984, literárne preklady, preklady z francúzštiny, spisovná slovenčina, preklady do slovenčiny, Slovenská reč . -Roč. II, č. 6 (1933/1934), s. 182-187 [185-186]

Žiak román, Bourget, Paul, Devečkova-Turcerová, Bratislava: Spoločnosť priateľov klasických kníh, [1935], 225 s.

Rozprávky pre veľkých a malých Ariel ; predmluva od Anatole France ; prel. Helena Turcerová-Devečková ; ilustr. Jozef Ilečko, Jouvenel, Amelia Osta, Bratislava : Unás (UČITEĽSKÉ NAKLADATEĽSTVO SLOVENSKÉ) , 1935, 120, [2] s. Tieto Rozprávky sú venované generálovi Milanovi Štefánikovi, osloboditeľovi svojej vlasti.

Obchodná náuka a písomnosti pre odborné školy pokračovacie pre živnosti obchodné Diel 1 pre prvý semester Ant. Bednář, Boh. Čermáková ; poslovenčila Hel. Devečková-Turcerová, Bednář, Antonín, 1889-1940, Praha Prešov : Československá grafická unie , 1936, 71 s. Fotogr. Ilustr.

Obchodná náuka a písomnosti pre odborné školy pokračovacie pre živnosti obchodné Diel 2 pre druhý semester Ant. Bednář, Boh. Čermáková ; poslovenčila Hel. Devečková-Turcerová, Bednář, Antonín, 1889-1940, Praha Prešov : Československá grafická unie , 1936, 79 s. Fotogr.

Obchodná nauka o písomnosti pre odborné školy pokračovacie pre živnosti obchodné Antonín Bednář, Boh. Čermáková ; poslov. Hel. Devečková-Turcerová Diel 1 látka pre prvý sem. Diel 2 : pre druhý sem. Diel 3 : pre tretí sem. Diel 4 : pre štvrtý sem., Bednář, Antonín, 1889-1940, Praha Prešov : Čsl. Graf. Unia , 1936, 71, [1] s. 79, [1] s. 88, [2] s. 133, [1] s.

Obchodná náuka a písomnosti pre odborné školy pokračovacie pre živnosti obchodné Diel 3. pre 3. semester Ant. Bednář, Boh. Čermáková ; poslovenčila Hel. Devečková-Turcerová, Bednář, Antonín, 1889-1940, Praha Prešov : Československá grafická unie , 1938, 88 s.

Obchodná náuka a písomnosti pre odborné školy pokračovacie pre živnosti obchodné Diel 4. pre 4. semester Ant. Bednář, Boh. Čermáková ; poslovenčila Hel. Devečková-Turcerová, Bednář, Antonín, 1889-1940, Praha Prešov : Československá grafická unie , 1938, 133 s.

Otec Goriot Honoré Balzac ; preložila Helena Turcerová-Devečková, Balzac, Honoré de, 1799-1850, T. sv. Martin : tlačou Kníhtlač. učast. spolku , 1939, 312, [2] str.

Otec Goriot Honoré de Balzac ; Přel. Helena Turcerová-Devečková, Balzac, Honoré de, 1799-1850, Turč. Sv. Martin : [Matica slovenská] , 1939, 312, [1] s.

Sviatočný sen obraz z moskovského života N.A. Ostrovský ; preložila H. Turczerová-Devečková, Ostrovskij, Nikolaj Aleksejevič, 1904-1936, Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius , 1940, 45 s.

Otec Goriot Román Honoré de Balzac ; Prel. Helena Turcerová-Devečková, Balzac, Honoré de, 1799-1850, Turč. Sv. Martin : Matica slovenská , 1946, 2. vyd., 292, [2] s.

Stará báj povesť Józef Ign[aczy] Kraszewski ; [z poľ. orig.] (prel. Helena Turcerová-Devečková), Kraszewski, Józef Ignacy, 1812-1887, Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius , 1947, Vyd. 1., 455 s.

Atlantida Pierre Benoit ; prel. Helena Turcerová-Devečková, Benoit, Pierre, Lipt. Sv. Mikuláš : Tranoscius , 1948, 221 s.

Kartuziánsky kláštor v Parme [Beyle, Henri] Stendhal ; (z franc. orig. prel. Helena Turcerová-Devečková), Stendhal, 1783-1842, Bratislava : Pravda , 1949, 581 s.

Očarená duša 1. sväzok Romain Rolland ; (z franc. orig. prel. H. Turcerová-Devečková), Rolland, Romain, 1866-1944, Bratislava : Pravda , 1949, 562, [5] s.

Očarená duša 2. sväzok Romain Rolland ; (z franc. orig. prel. H. Turcerová-Devečková), Rolland, Romain, 1866-1944, Bratislava : Pravda , 1949, 369, [2] s.

Očarená duša 3. sväzok Romain Rolland ; (z franc. orig. prel. H. Turcerová-Devečková a Andrej Kostolný), Rolland, Romain, 1866-1944, Bratislava : Pravda , 1950, 502, [4] s.

Očarená duša 4. sväzok Romain Rolland ; (z franc. orig. prel. H. Turcerová-Devečková a Andrej Kostolný), Rolland, Romain, 1866-1944, Bratislava : Pravda , 1950, 415, [6] s.

Ján Krištof (Sv.) 1. 2. 3. 4. Romain Rolland ; (z franc. orig. Jean Christoph prel. Helena Turcerová-Devečková) (ilustr. V. Hložník) ; (doslov nap. Ján Boor. [Sv. 4.]), Rolland, Romain, 1866-1944, Martin : Matica slovenská , 1952, 1. 371, [3] s. 2. 445, [3] s. 3. 415, [3] s. 4. 351, [5] s.

Umenie a spoločnosť výbor z kritického diela G[eorgij] V[alentinovič] Plechanov ; (z rus. orig. “Iskusstvo i literatura” a “V.G. Belinskij sbornik statej” prel. J. Fašková, L. Chudová, V. Kochol, V. Lapárová a H. Turverová-Devečková), Plechanov, Georgij Valentinovič, 1856-1918, Bratislava : Tatran , 1952, 432, [3] s.

Stepan Koľčagin Vasilij Grossman ; (z rus. orig. prel. Helena Turcerová-Devečková), Grossman, Vasilij, Bratislava : Pravda , 1952, 725, [3] s.

Pamäti a dumy Zväzok 1., 2., 3. A[leksandr] I[vanovič] Gercen ; (z rus. orig. Bloje i dumy prel. Helena Turcerová-Devečková) ; (verše prebásnil Rudolf Skukálek) ; (štúdiu V. Putinceva prel. Herman Klačko) ; (vysvetlivky sprac. Ružena Žiaranová), Gercen, Aleksandr Ivanovič, 1812-1870, Bratislava : SVKL , Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1954, 1. 429, [2] s. 2. 597, [2] s. 3. 676, [4] s.

Stepan Razin historický román Stepan [Pavlovič] Zlobin ; (z rus. orig. prel. H. Turcerová-Devečková) ; (ilustr. J. Krejča), Zlobin, Stepan Pavlovič, [Bratislava] : Slovenský spisovateľ , 1955, 930, [2] s.

Moc zeme črty a poviedky Gleb Ivanovič Uspenskij ; z rus. orig. … Izbranyje sočinenija,… prel. a vysvetl. nap. Helena Turcerová-Devečková ; štúdiu nap. V.P. Druzin, Uspenskij, Gleb Ivanovič 1843-1902, Bratislava : SVKL , 1957, 559 s.

Čo je umenie L. N. Tolstoj ; [výber zostavila, doslov napísala a výňatky z denníka, listov, úvodov a doslovov k dielam preložila Zora Jesenská a Helena Turcerová-Devečková], Tolstoj, Lev Nikolajevič, 1828-1910, Brartislava : Slovenský spisovateľ , 1957, 360 s.

Čo je umenie L.N. Tolstoj ; vybrané a prel. z kníh: …”O literature”, …, Moskva 1955, a “Russkije pisateli o literaturnom trude”, …, Leningrad 1955 ; výber zost., doslov nap. a výňatky z denníka, listov, úvodov a doslovov k dielam prel. Zora Jesenská ; úvahy, štúdie a pozn. prel. Helena Turcerová-Devečková ; verše prebásnil Ľubomír Feldek, Tolstoj, Lev Nikolajevič, 1828-1910, Bratislava : Slovenský spisovateľ , 1957, 360 s.

Traja mušketieri Alexander Dumas ; z franc. orig Les trois mousquetaires (…, Paris 1896) prel.: 1. diel H. Turcerová-Devečková, 2. diel A. Kostolný ; ilustr. Maurice Leloir, Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Mladé letá , 1958, 646 s.

Skutočnosť v umení výber z estetických štúdií a kritík Denis Diderot ; z franc. orig. … prel. Helena Turcerová -Devečková ; štúdie nap. Michal Bartko, Diderot, Denis, 1713-1784, Bratislava : Slovenský spisovateľ , 1959, 384, [6] s

Traja mušketieri Alexander Dumas ; z fran. orig. prel. Helena Turcerová-Devečková a Andrej Kostolný ; ilustr. Maurice Leloira ; obálka Ladislav Nesselman. 2. vyd. Bratislava Mladé letá 1964. 574 s .

Monna Vanna: divadelná hra v troch dejstvách / Maurice Maeterlinck, prekl. Helena Turcerová-Devečková, Bratislava: Diliza, 1966, 76 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas ; [z fran. orig. prel. Helena Turcerová-Devečková, Andrej Kostolný], Dumas, Alexandre, Bratislava : Mladé letá , 1970, 3. vyd., 695 s. ilustr.

Traja mušketieri Alexandre Dumas st. ; z franc. orig. [Les trois mousquetaires, ...] prel.: 1. diel Helena Turcerová-Devečková, 2. diel. Andrej Kostolný ; graf. úprava s použ. pôvodných xylografií J. Švec, Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Mladé letá , 1970, 3. vyd., 695 s.

Monna Vanna Maurice Maeterlinck ; [preklad: Helena Turcerová-Devečková], Bratislava : Slovenská televízia , 1971, 66 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas starší ; z franc. orig. [Les trois mousquetaires ...] prel. 1. diel Helena Turcerová-Devečková, II. diel Andrej Kostolný ; … graf. úpravu s použitím pôv. xylografií navrhol Ján Švec, Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Mladé letá , 1973, 4. vyd., 695, [4] s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas starší ; z franc. orig. [Les trois mousquetaires ...] prel. 1. diel Helena Turcerová-Devečková, II. diel Andrej Kostolný ; … graf. úpravu s použitím pôv. xylografií navrhol Ján Švec, Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Mladé letá , 1973, 4. vyd., 695 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas ; [z francúzkeho originálu The Threee Musketees prel. Helena Turcerová-Devečková, Andrej Kostolný, Monika Čačková, Ada Böhmerová], Dumas, Alexandre, Bratislava : Mladé letá , 1984, 5. vyd., 685 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas ; [z francúzskeho originálu preložili Helena Turcerová-Devečková, Andrej Kostolný], Dumas, Alexandre, Bratislava : Mladé letá , 1984, Vyd. 5., 678 s.

Traja mušketieri. 1. diel. Alexandre Dumas; H. Turcerová-Devečková, Dumas, Alexandre, Bratislava : Nestor , 1995, 1. vyd.., 351 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas ; [z francúzkeho originálu prel. Helena Turcerová-Devečková] diel 1, Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Nestor, spol. s r.o. , 1996, 1. vyd., 351 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas ; [z francúzkeho originálu The Threee Musketees prel. Helena Turcerová-Devečková, Andrej Kostolný, Monika Čačková, Ada Böhmerová], Dumas, Alexandre, Bratislava : Tercia , 2000, 43 s.

Traja mušketieri, diel 1,2 Alexandre Dumas ; [z francúzskeho originálu preložili Helena Turcerová-Devečková, Andrej Kostolný], Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Belimex , 2001, 554 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas ; [z francúzkeho originálu prel. Helena Turcerová-Devečková, Andrej Kostolný], Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Petit Press, a.s. , 2005, 1. vyd., 593 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas ; [z francúzkeho originálu The Threee Musketees prel. Helena Turcerová-Devečková, Andrej Kostolný, Monika Čačková, Ada Böhmerová], Dumas, Alexandre, Bratislava : Petit Press , 2005, 593 s.

Traja mušketieri Alexandre Dumas ; z francúzskeho originálu preložili Helena Turcerová-Devečková a Andrej Kostolný, Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Slovart , 2014, 766 s.

Napísali o nej:

Riečica k sporu Devečková – Kostolný – Mihál Ján Mihál, Mihál, Ján, 1891-1969, Slovenská reč . -Roč. II, č. 9-10 (1933/1934), s. 235-248

Agaška Čitanie pre všetkých č. 1, Turcerová-Devečková, Helena, 1886-1964, Prešov : Jozef Stanovský , 1945, 1., 54 s., monografia.

Encyklopédia Slovenska T – Ž. Zv. 6. Bratislava: Veda, 1982. s. 138.

Helena Turcerová-Devečková Sto rokov od narodenia prvej slovenskej historičky Pavel Horváth, Horváth, Pavel, 1926-1999, Vlastivedný časopis . -Roč. 36, č. 2 (1987), s. 92.

Helena Turcerová-Devečková a jej kontakty so zahraničím v rokoch 1914 – 1939 Ján Mojdis, Spiš v kontinuite času. Zips in der Kontinuität der Zeit : zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie / zostavil: Peter Švorc . -Prešov : Universum, 1995 . -S.192-196 . -8096700138.

Prvá práca o Ľudovítovi Štúrovi vo francúzštine od Heleny Turcerovej-Devečkovej Ján Mojdis, Mojdis, Ján, 1955-, . -8070904046 Ľudovít Štúr v súradniciach minulosti a súčasnosti . -Martin : Matica slovenská, 1997 . -S. 286-290.

Prvá Slovenka na Sorbone Eva Tomková, Historická revue . -Roč. 9, č. 2 (1998), s. 24

Zabudnutá osobnosť Helena Turcerová-Devečková – prvá Slovenka na Sorbone Eva Tomková, Slovenská republika . -Roč. 6, č. 258 (7.11.1998), s. 11.

Lexikón slovenských žien – Martin: SNK. Národný biografický ústav, 2003. s. 253.

Literárna historička a prekladateľka Helena Turcerová-Devečková zaujímavé ženy v našej histórii Ľudmila Ďuranová, Knižnica . -Roč. 5, č. 7 (2004), s. 375-376 , ISSN:1335-7026.

Slovenka z Uralu čo nebolo v učebniciach Alžbeta Remiášová, ISSN:0231-6676 Slovenka . -Roč. 57, č. 11 (2004), s. [40]

Maťovčík, A. – Parenička, P. – Ďuriška, Z. : Lexikón osobností mesta Martin. – Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2006. s. 268.

Folkloristické dielo Jiřího Polívku vo svetle korešpondencie Hana Hlôšková, Hlôšková, Hana, 1955-, Polívka, Jiří,, 1858-1933, Vajanský, Svetozár Hurban,, 1847-1916, Holuby, Jozef Ľudovít,, 1836-1923, Halaša, Andrej,, 1852-1913, Rizner, Ľudovít Vladimír,, 1849-1913, Škultéty, Jozef,, 1853-1948, Vansová, Terézia,, 1857-1942, Turcerová-Devečková, Helena,, 1886-1964, folkloristika, slavistika, korešpondencia, štúdie, Slavista Jiří Polívka v kontexte literatúry a folklóru I-II . -Bratislava : Katedra etnológie a kultúrnej antropológie FF UK ; Brno : Slavistická společnost Franka Wollmana, 2008 . -S. 127-133 . -9788096999200.

Helena Turcerová-Devečková a vznik Československa Ján Mojdis, Mojdis, Ján, 1955-, Annales historici Presovienses. Vol. 8/2008. . -Prešov : Universum, 2009 . -S. 130-137 . -9788089046454 . -1336-7528.

Len farár sa nebál Parížanky čo nebolo v učebniciach Alžbeta Remiášová ; foto. archív Slovenskej národnej knižnice, Remiášová, Alžbeta, Slovenka . -Roč. 64, č. 6 (2011), s. 64-65 , ISSN:1336-0973

Ženy a politika : (1890 – 1938). / ed. Bahenská, Marie; ed. Malínská, Jana, aut. Bahneská, Marie, aut. Secká, Milena, aut. Štěpánová, Irena, aut. Gelnarová, Jitka, aut. Hollý, Karol, aut. Ježková, Petra, aut. Dudeková, Gabriela, aut. Cibulka, Pavel, aut. Malínská, Jana, aut. Dobrotková, Marta, aut. Musilová, Dana, aut. Železná, Hana, aut. Mojdis, Ján, aut. Malínský, Jiří, aut. Pehr, Michal, aut. Hůlková Nývltová, Dana, aut. Burešová, Jana, aut. Havlůjová, Hana. – 1. vyd. – Praha : Masarykův ústav – Archiv Akademie věd ČR, 2014. – 364 s. , Helena Turcerová-Devečková – historička, prekladateľka a politička, ISBN 978-80-87782-24-8.

FERENČUHOVÁ, Bohumila. Helena Turcerová -Devečková, la famille d´Ernest Denis et Turčiansky sv. Martin comme lieux de médiation culturelle. In MARÉS, Antoine. La France et l´Europe centrale : Médiateurs et médiations. – Paris : Institut d´études Slaves, 2015, s. 203-222. ISBN 978-2-7204-0538-9.

ZVUKOVO – OBRAZOVÉ DOMUMENTY:

Monna Vanna – Maurice Maeterlinck 1970, Rozhlasová hra Slovenská

Preklad Helena Turcerová-Devečková. Dramaturgia Karol Jančušek. Zvuková spolupráca Jozef Havliš, Marica Pasnišinová. Výber hudby František Gomolčák. Réžia Martin Hruška. Účinkujú Peter Gažo, Milan Drotár, Peter Macko, Ján Bzdúch, Zolo Lászlo, Marián Kleis, Vlado Petruška, Darina Poldaufová.

Slovenský rozhlas v roku 1970, 146 min.

Monna Vanna – Maurice Maeterlinck (TV inscenácia), Dráma, Československo 1973.

Obsah filmu Monna Vanna: Televízna inscenácia divadelnej hry Guido Colonna. Veliteľ pevnosti v Pize nemôže ďalej bojovať proti Florencii, ktorá sa chystá na rozhodujúci útok proti nej. Prinzivalle, velitel florentskej posádky si žiada na jednu noc Guidovu ženu a výmenou za to pošle Pize zásoby jedla a streliva.

Preklad Helena Turcerová-Devečková. Réžia Juraj Svoboda. Hrajú Leopold Haverl, Dušan Jamrich, Martin Gregor, Juraj Sarvaš, Ján Mistrík, Ladislav Chudík, Anton Korenči, Emília Vášáryová, Námet Maurice Maeterlinck. Kamera Jozef Brezanský. Výprava-architekt Roman Rjachovský. Produkcia Viliam Liska. Dramaturgia Viera Mikulášová-Škridlová.

Slovenská televízia 1973, 81 min.

Otec Goriot 1973, Honoré de Balzac, Rozhlasová hra Slovenská.

Preklad Helena Turcerová-Devečková. Dramatizácia Anna Legelová. Hudobná spolupráca Miroslav Nemec. Zvuk Peter Štolc a Alena Čermáková. Dramaturgia Mária Terenová. Réžia Juraj Haľama. Účinkujú František Dibarbora, Peter Mikulík, Hana Kostolanská, Eva Poláková, Eva Rysová, Jela Lukešová a ďalší.

Československý rozhlas 1973, 121 min.

.

Inscenácie SKD – Slovenské komorné divadlo

Názov: Traja Mušketieri – Národný dom Autor: Alexander Dumas

1996 – 1997, číslo inscenácie 465, premiéra 15.11.1996

Preklad: Jozef Mrázik, Milena a Jozef Tomáškovci, Helena Turcerová-Devečková

Réžia: Matúš Oľha
Dramaturgia: Róbert Mankovecký
Scéna: Jozef Ciller
Kostýmy: Mária Cillerová
Hudba: Róbert Mankovecký, a. h.
Šerm: Ľubomír Blaško, a. h. , Ján Pulenka, a. h.

.

Inscenácia SVIATOČNÝ SEN , Ostrovskij Alexander Nikolajevič

.

OCHOTNÍCKE DIVADLO

PhDr. Helena Anna  Turcerová – Devečková, bola prekladateľkou, ale aj režisérkou ochotníckych divadelných hier.

Ako vysokoškoláčka si zahrala v Paríži v Racinovej hre ,,Polyeucte”.

Národnie noviny 1. januára 1907 prinášajú správu o tom, že ako ochotníčka hrala v Urbánkovej hre ZA ŽIVA V NEBI a svojou veselou a milou povahou upútala celé obecenstvo. Varšava (slováci vo Varšave).

MÓDNY TANEC, veselohra v 1 dejstve od P. Webera, preložila Dr Helena Turcerová- Devečková, 06.01.1919 Dolný Kubín. 06.06.1919. Dolný Kubín.

BÁBY, veselohra v jednom dejstve, Daniil Charms / preklad z Francúzskeho od Dr. H. D./ 1920. Prvé divadelné predstavenie v Jasenovej, režírované pod vedením pani dr. Heleny Devečkovej, 02.05.1920.

STRÝDŽA ZPOD HÁJA, Divadelné predstavenie, Ferko Urbánek, Jasenová 02.05.1920. pod vedením dr. Heleny Devečkovej.

JUBILEUM, žart v jednom dejstve, Anton Pavlovič Čechov, je ruská jednoaktová veselohra. 15.08.1920 Jasenová. Preložila Turcerová- Devečková.

ŠKRIATOK, Ferko Urbánek, Divadelná hra, Jasenová  15.08.1920. Režírovala Devečková. Na tomto divadelnom predstavení zúčastnil sa aj Hviezdoslav.

REVIZOR, N.V. Gogoľ, satirická komédia s prvkami satiry, žiactvo št. obchodnej školy v Dolnom Kubíne v Slávii, 08.12.1920.

SIROTA, od Mariny Oľgy Horvátovej, obraz zo života v 4. dejstv., Čítací spolok v Jasenovej, Jasenová 12.06.1921.

NAŠI FURIANTI, obraz z dedinského života v 4. dejstvách, od L. Stroupežníckeho, pod vedením profesorky dr. Devečkovej, žiactvo štát. vyššej obchodnej školy, 16 a 17.04.1921 Dolný Kubín.

NAŠI FURIANTI, obraz z dedinského života v 4. dejstvách, od L. Stroupežníckeho, Čítací spolok v Jasenovej, Jasenová 29.06.1922 (na Petra Pavla).

IZBA DO PRENÁJMU, Veselohra v jednom dejstve od A Poplavského a A. Golanského. Poľsky zahrali žiaci poľského oddelenia II a III. roč. Štátna obchodná škola Dolný Kubín, režiruje prof. Dr. H. Turcerová-Devečková 17.12.1922 Dolný Kubín.

VRABČEK, Veselohra v I dejstve od K. Baranceviča, Rusky prevedú žiaci oddelenia III. roč. Štátna obchodná škola Dolný Kubín, režiruje prof. Dr. H. Turcerová-Devečková 17.12.1922 Dolný Kubín.

TATUŠKO DOVOLIL, Veselohra v jednom dejstve od G. Mozera. Štátna obchodná škola Dolný Kubín, režiruje prof. Dr. H. Turcerová-Devečková 17.12.1922 Dolný Kubín.

JESENNÉ HUSLE, Dráma v 5 dejstvách, Ilja Surgačov, Preložila dr. E. Devečková 1923. Slovenská remeselná jednota v Turč. Sv. Martine 25.11.1923. Dvorana národného domu.

Kufrík pána poslanca, veselohra v jednom dejstve Rafael Lighton ; z franc. prel. Dr. H. D.-ová. [= Devečková, Helena], Lighton, Rafael, Martin : Nová kníhtlač. , 1926, 15 s.

EUGEN ONEGIN – Štvrtý obraz, Piotr Iľjič Čajkovskij, tvorba režijná dr. Helena Devečková, zahraný žiakmi Obchodnej školy v Kežmarku 1930.

Sviatočný sen, obraz z moskovského života, /Divadelná hra/ N. A. Ostrovský ; preložila H. Turczerová-Devečková, Ostrovskij, Nikolaj Aleksejevič, 1904-1936, Liptovský Sv. Mikuláš : Tranoscius , 1940, 45 s.

Traja mušketieri Alexander Dumas ; z franc. orig Les trois mousquetaires (…, Paris 1896) prel.: 1. diel H. Turcerová-Devečková, 2. diel A. Kostolný ; ilustr. Maurice Leloir, Dumas, Alexandre, 1802-1870, Bratislava : Mladé letá , 1958, 646 s.

Monna Vanna: divadelná hra v troch dejstvách / Maurice Maeterlinck, prekl. Helena Turcerová-Devečková, Bratislava: Diliza, 1966, 76 s.

.

Kaššayová, Terézia a kolektív: Inventár rukopisov Archívu literatúry a umenia Matice slovenskej. XV. Fondy 92 – 105. Martin : Matica slovenská, 1987.

104 Turcerová – Devečková, Helena

.

Traja mušketieri z dielne Turčianky

.

.

.

Komentáre sú uzavreté.