Peter Róchus Galan

Peter Róchus Galan

* 25.11.1912 Hubová, Slovany, † 26.07.1973 Bratislava

Pseudonym: Skalanovič, Ružomberský

Kňaz, náboženský publicista, vydavateľ, prekladateľ, cirkevný aktivista, trpiteľ za vieru.

Počas štúdia na Znievskom gymnáziu býval v Slovanoch u Okálov (1930-1935).

Tajomník MO Matice Slovenskej v Slovanoch založeného 02.03.1934.

Životopis:

Pochádzal z roľníckej rodiny. Po ukončení ľudovej školy v rodisku začal navštevovať gymnázium v Ružomberku (1925-1928), potom štúdium prerušil. Dva roky pracoval ako lesný robotník v Ľubochni, pričom súkromne študoval. Gymnázium dokončil v Kláštore pod Znievom (1930-1935). Teológiu študoval v Spišskej Kapitule (1935-1940), kde ho 2. februára 1940 vysvätili za kňaza.
Ako kaplán pôsobil v Zubrzyci Wielkej (Vyšnej Zubrici), v Markušovciach (1942-1943) a v Ružomberku (1943-1950), medzitým v roku 1944-1945 bol vojenským duchovným. V Ružomberku rozvinul intenzívnu spoluprácu s niektorými predstaviteľmi zo Spišskej Kapituly a z kultúrneho okruhu zoskupeného okolo časopisu Verbum. Spišský biskup Ján Vojtaššák ho poveril osobitnou pastoráciou medzi lesnými robotníkmi, kde získal cenné skúsenosti. Koncom r.1949 ho Štátna bezpečnosť zaistila priamo na ružomberskej fare a odviedla do väzenia.
Literárne bol činný aj vo väzení. V rokoch 1951-1953 v Ilave napísal a medzi väzňami rozširoval povzbudzujúce úvahy a meditácie, napr. Slovenské litánie ilavského väzňa a Zápisník politického väzňa. Vo väznici úzko komunikoval s A. Pohlom, R. Bošňákom, K. Markovičom, kanonikom J.Vojtasom, F. Minarovým a s A. Dermekom. Po návrate na slobodu v r. 1953 pracoval ako robotník v drevosklade v Ľubochni. Ďalej písal a tajne rozširoval celý rad aktuálnych a priebojných nábožensko-politických úvah i beletrizovaných literárnych útvarov, ako napr. Pani z Hrussovej, Mama a chlieb, Žena v Amerike, Vykračujem si po Londýne a po Ríme, v ktorých zastával presvedčenie, že sa nemá rešpektovať vláda neuznávajúca Boha. Tajne spolupracoval s mnohými kňazmi (J. Kútnikom-Šmálovom, J. Markom a J. Ďurkom), povzbudzoval a podporoval ich v literárnej činnosti. Okrem toho hojne prekladal náboženskú literatúru z poľštiny a rozmnožoval ju. Úzko spolupracoval s bývalými aj s aktuálne pôsobiacimi redaktormi Katolíckych novín. Zastával názor, ktorý sa rozšíril v rokoch normalizácie, že Cirkev má byť pripravená pre prípad liberalizácie komunistického režimu v každom smere, teda aj zo stránky teologickej, kultúrnej a literárnej.
V r. 1958 ho bezpečnosť znovu zaistila v Nitre a 30. novembra 1958 ho v Žiline odsúdili na desať rokov väzenia za trestný čin „podvracania republiky“. Zhabali mu všetky významnejšie knihy a písomnosti. Pri procese vyhlásil, že nikdy neprestane pracovať na tom, na čom dovtedy pracoval, že nezmení svoju duchovnú aktivistickú líniu.
Na základe amnestie prezidenta republiky z 9. mája 1960 sa mu „odpustilo“ osem rokov a dva mesiace, takže sa mohol 24. mája 1960 vrátiť na slobodu. S podlomeným zdravím prišiel do Nitry k matke. Niekoľko rokov bol bez zamestnania, neskôr vykonával len rôzne príležitostné práce. Do pastorácie mohol ísť až v r. 1968, najprv ako správca farnosti v Liptovskom Svätom Jáne, od r. 1973 v Bielom Potoku pri Ružomberku, no krátko nato zomrel.
Intenzívne sa venoval redakčnej práci, v ktorej pokračoval v 50. rokoch aj v ilegalite. Do r. 1944 redigoval časopis Rozvoj, spolu s K. Čulenom, J. Špankom a J. Ciekerom. R. 1944 zredigoval Pamätnicu ružomberského katolíckeho kruhu. Od r. 1945 redigoval časopis Naša cesta. Záslužným činom v jeho redakčnej a vydavateľskej práci bol významný zborník vydaný pri príležitosti sedemdesiatin spišského biskupa Jána Vojtaššáka Mons Sancti Martini (Vrch sv. Martina, 1947).
Za jeho posledné zostavovateľské dielo možno považovať Katolicizmus staromódny ? (Spišská Kapitula 1947). Táto edičná činnosť bola súčasťou jeho angažovanej práce v rámci Katolíckej akcie v Ružomberku. Tu začal vydávať aj týždenník Naša cesta, z ktorého vyšli iba tri čísla. V rukopise zanechal dve prozaické práce, z nich jedna je filozofického charakteru, a niekoľko básní.
Svojimi článkami prispieval do celého radu časopisov: Rozvoj (1933-1938), Nový svet (1935-1937), Gaudeamus (1936-1937), Kultúra (1937-1941), Slovenská politika (1940-1942); zriedkavejšie Svoradov a Verbum. Väčšina jeho úvah pastoračnej povahy vychádzala v Spišskej Kapitule a po r.1948 ako samizdaty v Ružomberku. Bol kultúrne, teologicky a filozoficky neobyčajne rozhľadený kňaz. Patril do progresívneho intelektuálneho centra sústredeného okolo Spišskej Kapituly a podporovaného mimoriadnou Vojtaššákovou aktivitou. Mal osobné kontakty s českým katolíckym kritikom, prekladateľom a vydavateľom Josefom Floriánom v Staré Říši a chcel realizovať „malú“ Starú Říšu v Ružomberku.
Stal sa neohrozeným šíriteľom idey katolicizmu, ktorú chápal univerzalisticky, na náboženskej, kultúrnej, morálnej i politickej úrovni. V pastoračne orientovaných prácach zaujímal fundované postoje k aktuálnym otázkam rodiny, manželstva, ženy, vlastníctva, sociálneho poriadku, robotníkov atď. Jeho pastoračné práce: Chcem sa páčiť. Problémy ženskej otázky (Ružomberok 1945); Ako užívať majetok (Ružomberok 1945); Dve skupiny povinností. Problémy rôznorodé (Ružomberok 1945); Eucharistia a výchova (Ružomberok 1945). Zostavil: Chcem sa zapáčiť (Ružomberok 1945); Náš film. Úvahy pre apoštolské duše o sv. ruženci (Ružomberok 1945); Za spravodlivosť a lásku (Ružomberok 1945); V revolúcii mier. Úprimné slovo k slovenskej pracujúcej pospolitosti (Ružomberok 1947). Preklady: Morcinek, G.: Boli dvaja bratia (Trnava 1936); Rosinkiewicz, K.: Starý čvirik (Martin 1942); Vlastnými silami (Trnava 1942); Huncút (Trnava 1943); Jaholkowska, L.: Moje rozprávky (Trnava 1944); Všetko je otcovo (Ružomberok 1947).

Pramene:

Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s. 154-155; Dvadsať rokov bez Petra Galana. Katolícke noviny, r.108, 1993, č. 48; Osobný archív autora.

Pôvodná autorská tvorba(hlavná zodpovednosť)

Por. č. Zodpovednosť Názov Rok
910701 Galan, Peter Róchus Náš film 1945
910700 Galan, Peter Róchus Katolicizmus staromódny? 1947
728948 Galan, Peter Róchus Náš film 1980?

Autor článkov

Por. č. Časopis Rok Číslo Autor Názov
38800 Svätá rodina 1938 2 P. G. Skalanovič: Vážny list arcibiskupov a biskupov republiky Českoslov. o úpadku rodiny.
38801 Svätá rodina 1938 2 P.G.Skalanovič: Meče a dýky.(Simeonovo proroctvo.)
38808 Svätá rodina 1938 2 Peter Galan Skalanovský : Ako to bolo ?

Info: Dominikánsky knižný inštitút

Komentáre sú uzavreté.