Anton Horník

Anton Horník

* 19.12.1905 Slovany † 24.02.1968 Martin

Fotograf, grafik, filmová reklama, fotograf SNP.

Fotografoval politický, spoločenský a kultúrny život Martina i jeho predstaviteľov. Venoval sa predovšetkým portrétnej a reklamnej fotografii, ale fotografoval aj predstavenia profesionálneho divadla v Martine a ochotníckych súborov a prehliadok.

Ako jeden z prvých fotografov na Slovensku sa Anton Horník pokúšal aj o farebnú fotografiu.

Anton Horník zasvätil celý svoj život fotografii. Patril medzi tých fotografov, ktorí fotografiu považovali za skutočné umenie. Venoval sa predovšetkým portrétnej a reklamnej fotografii, ale fotografoval aj predstavenia profesionálneho divadla v Martine a ochotníckych súborov a prehliadok. Pri bádaní vo fondoch Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice sme objavili zachované nádherné portréty matičných dejateľov – Dr. Jozefa Škultétyho, Jozefa Cígera Hronského a i. Fotografoval politický, spoločenský a kultúrny život vtedajšieho Martina i jeho predstaviteľov.

Rodičia Antona Horníka pôsobili podobne ako mnohí obchodníci z Turca vo vtedajšom cárskom Rusku. Ich syn Anton sa narodil v Slovanoch pri Kláštore pod Znievom počas jednej z návštev rodného Turca. Po prevrate v Rusku roku 1917 nastalo pre rodinu veľmi ťažké obdobie. Veľká škoda, že sa písomne nezachovali spomienky na ťažkosti, ktoré mali po vypuknutí revolúcie, až po definitívny návrat do Turca. Rodina prišla v podstate o celý majetok a musela začínať od začiatku.

Anton Horník, u ktorého sa prejavovalo umelecké nadanie, začal študovať Umeleckopriemyselnú školu v Prahe. Veľmi si vážil aj jednoročné štipendium, ktoré dostal od Matice slovenskej. Pre zhoršujúci sa zdravotný stav, postupnú stratu sluchu však ukončil len tri ročníky tejto školy a musel uvažovať, čo bude ďalej robiť vo svojom živote. Rozhodol sa pre štúdium fotografického umenia. Študoval u fotografa Vyvozila a tovarišskú prax absolvoval v Nitre a v Prahe vo firme Balzar. Vymyslel si jednoduchú prstovú abecedu, s ktorou sa po celý život dorozumieval nielen so svojou rodinou, priateľmi, ale aj so svojimi spolupracovníkmi. Táto forma komunikácie mu lepšie vyhovovala než tradičné spôsoby komunikácie sluchovo postihnutých.

Vďaka svojmu ujovi si v roku 1928 otvoril prvý vlastný ateliér na ulici Jána Fraňu v Martine (dnes ulica Janka Kráľa). Zaoberal sa komunálnou fotografiou, ale aj propagačnou fotografiou a reklamou. Málokto vie, že niektoré tradičné martinské podniky (napr. Tatranábytok, Martinský pivovar) mali svoje logá podľa návrhov Antona Horníka. Venoval sa aj filmovej reklame. Reklamné diapozitívy sa premietali pred filmovými predstaveniami. Ako jeden z prvých fotografov na Slovensku sa Anton Horník pokúšal aj o farebnú fotografiu. Svojou poctivou a vynikajúcou prácou sa vypracoval na výborného portrétneho fotografa v Martine. Jeho podnik prosperoval, a tak si mohol otvoriť väčší ateliér v centre mesta.

Obdivuhodné boli jeho postoje počas druhej svetovej vojny, keď odvážne zamestnával občanov židovského pôvodu. Aktívne sa zúčastnil aj na Slovenskom národnom povstaní, a to ako vojnový fotograf. Žiaľ, väčšina unikátnych fotografií z tohto obdobia sa nezachovala.

Po skončení vojny pokračoval vo svojej práci a popritom vychoval viacero výborných fotografov. Zúčastňoval sa i na fotografických súťažiach. Na celoštátnej výstave fotografov odborníkov v Prahe získal striebornú medailu v odbore portrétnej fotografie a v rámci výstav organizovaných Povereníctvom miestneho hospodárstva bol vyznamenaný prvou cenou za tvorbu v oblasti farebnej

fotografie. S farebnou fotografiou sa Horník zúčastnil aj na Prvej celoštátnej výstave umeleckých fotografií v roku 1958 v Prahe, Brne a Bratislave. V rokoch 1948 – 1949 po zmene režimu a následnom znárodnení prišiel ako úspešný živnostník o svoj podnik, no fotografovaniu zostal napriek tomu verný. Nastúpil do Komunálnych služieb v Martine, kde pracoval až do dôchodku. Posledné roky života prežil v ústraní. Zomrel 24. februára 1968 v Martine.

V roku 1963 bol zlikvidovaný celý jeho archív s negatívami. Keďže fotografoval významné politické, spoločenské a kultúrne udalosti, ktoré sa odohrávali v Martine, a ich predstaviteľov, prevažná časť týchto unikátnych dokumentov medzivojnového, vojnového a povojnového obdobia sa takto navždy stratila.

Dňa 26. augusta 2008 sa uskutočnila vernisáž výstavy scénickej fotografie martinského fotografa Antona Horníka. Výstava je koncipovaná ako jedno zo sprievodných podujatí Scénickej žatvy 2008. Sprístupnená bola do konca septembra 2008 vo foyeri Slovenského komorného divadla Martin.

Na výstave boli zábery z predstavení s „horníkovskými“ fotografiami, na ktorých zachytil mnohých vynikajúcich hercov – Andreja Bagara na zábere z povestnej inscenácie Filipa II. z roku 1953, Jozef Kronera a Elišku Nosálovú v hre I. Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra z roku 1955, Tibora Bogdana v hre C. Goldoniho Vojenská milenka z roku 1958, Naďu Hejnú a Helenu Sudickú v inscenácii Búrlivé leto z roku 1955 a i.

V Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine sme objavili veľmi pekný portrét Dr. Jozefa Škultétyho (sign. SŠ 35/12), Jozefa Cígera Hronského (sign. SH 34/8), ako aj fotografie z osláv 85. narodenín Jozefa Škultétyho spolu so svojimi spolupracovníkmi z 25. novembra 1938 (sign. SŠ 35/119. SŠ 35/116).

Využili sme aj fond periodík Slovenskej národnej knižnice, kde boli v časopise Naše divadlo (sign. ČSB 120) publikované zábery z predstavení Divadelných závodov ÚSOD. Na výstave sú prezentované roky 1946 – 1948.Pri bádaní v archíve Matice slovenskej sme vo fonde Magdalény Vaškovej objavili skutočne unikátne fotografie ochotníckeho divadelného súboru zo Sklabine z 20. a 30. rokov 20. storočia s hrami Radúz a Mahuliena, Smrť Ďurka Langsfelda, „Pánska, Sedliacka“a Letný spánok.

Našli sme aj zábery z divadelných hier ochotníckeho divadelného súboru v Turčianskom sv. Martine – Kamenný chodníček, V znamení kríža, Starúš plesnivec a Silvestrovský večierok zo 40. rokov 20. storočia.

KNIŽNICA -ROČ. 9, Č. 10 (2008)

Fotky z ateliéru Antona Horníka:


Komentáre sú uzavreté.