Oslavy sviatkov v obci

Neodmysliteľnou súčasťou ľudského života sú tradície spojené oslavou predovšetkým náboženských sviatkov. Obyvatelia Slovian boli v minulosti okolím prezývaní pľúckari. Bolo to preto, že v Slovanoch na každý veľký sviatok rozvoniavala v každej kuchyni “pajšlová”, teda pľúcková polievka.

PAJŠLOVÁ – pľúcková polievka

250 g bravčových pľúcok, 1,5 l vody, 40 g masti, 30 g hladkej múky, 30 g cibule, mletá červená paprika, voda, soľ, mleté čierne korenie.

Umyté pľúcka dáme variť do studenej vody. Z masti a hladkej múky pripravíme hnedú zápražku, ktorú dlhšie opatrne miešame, pridáme pokrájanú cibuľu a spolu popražíme. Pridáme mletú červenú papriku rozmiešanú v troške vody a zalejeme vodou z uvarených pľúcok. Polievku osolíme, okoreníme a ešte varíme. Nakoniec pridáme pľúcka pokrájané na rezance a chvíľu povaríme. Recept z knihy: Z TURČIANSKEJ KUCHYNE.

V čase vianočnom sa celá dedina začínala pripravovať na narodenie Ježiša Krista. Vianočný čas sa tak začínal adventom – 30 dní pred sviatkom narodenia Pána. Každé ráno počas adventu sa ponáhľali veriaci s lampášom na roráty (rannú omšu). Predvianočné zvyky sa začínali 30. novembra na Ondreja. Bol to zvyk trasenia plota. Všade tam, kde býval Ondrej, chodilo sa s veršovačkou:

… plote, plote, trasiem ťa,

daj mi teraz znati,

s kým ja budem pred oltárom státi…

To už boli Ondrejovia v strehu a dievčatá darmo čakali na ozvenu, kto to bude, lebo museli z miesta ujsť, aby sa im podarilo kúsok plota dať pod vanúš. S ktorým mládencom sa im prisnilo, ten mal byť budúci ženích.

V predvečer Ondreja sa lialo olovo. Stretlo sa viac dievčat a v lyžičkách topili olovo nad ohňom. Potom ho každá zvlášť liala do studenej vody v lavóre. Keď ho vybrala, ukázala sa z olova nejaká postava alebo vec, a tak z podoby znaku vymysleli, akého ženícha dostanú. Dievčatá si taktiež písali na lístky mená mládencov od Lucie do Vianoc. Každý deň jeden lístok spálili. Aké meno im na Štedrý deň ostalo, za takého mládenca sa mali vydať. Na Štedrý deň chodili chlapci po domoch vinšovať:

Vinšujeme vám tento Štedrý deň,
aby ste mali šťastia,
hojné božie požehnanie
na statečku rozmnoženie
a na dietkach potešenie.
Vinšujem vám všetkým spokojné
vianočné sviatky.

Na Štedrý deň bol veľký pôst. Pred večerou sa išlo do maštale k dobytku so sviecou. Zo všetkého , čo sa jedlo, ešte k tomu cesnak i obilie, sa dalo aj statku. Počas dňa sa pripravoval vianočný stromček, no nie ako dnes. Ako sa tento deň prežíval nám približujú slová Eleny Timkovej zo Slovian: ”Často myslím na svoje detstvo, keď sme večerali, lebo nám ako malým rodičia zomreli. Na stromček sme si dali červené jabĺčka, orechy a salónky, ktoré sme vyrábali doma. Bola to fazuľa v švábke. Stromček bol v prednej izbe. Pri večeri vošla prvá do tmavej izby s sviecou starenka a potom my deti. Pán rechtor (organista) posielal ešte pred sviatkami oblátky. Tie sme začali jesť ako prvé. Než sme však začali s večerou, najskôr bola modlitba za našich zosnulých rodičov. Zaspievali sme si pieseň Do hory, do lesa valasi…, potom starenka každej potrela čelo medom, lebo sme dorastali, aby sme sa chlapcom zapáčili. Možno nám to aj pomohlo, lebo sme sa všetky tri dievky dosť zavčasu vydali…”

Po večeri sa v Slovanoch chodilo po spievaní. Pod oknami sa spievali koledy. Za to sa dostali drobné peniažky, koláče alebo jabĺčka. Pred polnocou sa chodievalo na utereň a ten, kto z nej prvý došiel domov, mal byť v budúcom roku najšikovnejší. Po večeri sa nič neupratovalo zo stola, nechalo sa aj pre duchov.

Na Božie narodenie 25. decembra, gazdiná z toho dala aj hydine, aby dobre vajcia zniesli.

Na Štefana, druhý sviatok vianočný, navštevovali mládenci dievky. Tie ich čakali so zásterou na kušanie. mládenec hovoril riekanku:

”Kušu, kušu, otrč dievča tú fertušu”

a potom jej do nej vložil nejaké sladkosti. V tento deň bývali štefanské zábavy pri cimbalovej hudbe z obce.

Medzi Vianocami a Novým rokom sa nesmelo v domoch šiť, priasť ani perie párať. Môžeme spomenúť i to, čo bolo na štedrovečernom stole: boli to lokše s makom, opekance s mliekom, hrach na bobky – uvarený v slanej vode. Sušené ovocie, hrušky, jablká, slivky uvarené s cukrom a škoricou – tzv. oštiepky. Pilo sa hriate z kvitu (čistého liehu). Nechýbala kapustnica, u katolíckych rodín bez mäsa a, samozrejme drobné mince, chlieb a soľ. Z povier, ktoré prežívajú dodnes, sa zachovalo napríklad to, že keď je orech dobrý, znamená to zdravie, naopak zlý – chorobu, alebo keď sa zapálila svieca, ku komu sa dym obrátil, ten zomrie.

Vinšujem vám tento Nový rok,

aby vám odpadol z pece bok,

a z komína rúra,

aby vám zostala gazdiná hrubá

Na fašiangy išiel sprievod masiek z Kláštora pod Znievom do Slovian, večer bola spoločná zábava a v posledný fašiangový utorok zase masky zo Slovian prišli do Kláštora pod Znievom. V oboch obciach sa hodnotili tie najkrajšie. Nasledujúci rok si dni návštevy masiek vymenili.

Veľkonočný pondelok patril oblievačkám a divadelnému predstaveniu.

Na MICHALA bývali v Slovanoch hody, alebo po našom hostina, spojená spravidla s tanečnou zábavou. Ak pripadlo Michala, t.j. 29. septembra na nedeľu, hostina sa zadržala v tú samú nedeľu, no ak na niektorý všedný deň v týždni, hody boli potom v najbližšiu nasledujúcu nedeľu. Pred ňou sa riadilo, hodne vyváralo, vyprážalo, vypekalo a piekli koláče, lebo aj obecní sluhovia ako horár, bubeník, opatrovateľ obecných býkov, prezeš, pastier chodili z dom do domu koláče vyberať. Odnášali si ich domov niekoľkokrát plné košíky, lebo domov na dedine bolo okolo 100 a toľko kusov koláčov koše veľmi rýchlo naplnili. Títo však chodievali pre koláče aj na Vianoce a Veľkú noc. Dosť s aich ľudia porozdávali aj chudobným ženičkám, ba aj cigánkam, ktoré prichádzali aj z Kláštora pod Znievom, ba aj z iných dedín po žobraní.

Pieseň z Turca

Od Kláštora do Slovian

plelo dievča, plelo lan,

doplelo až do chrasti,

chcel ho šuhaj ukrasti.


,,Nehaj, šuhaj, nehaj ma,

nepôjdem ja za teba,

moja mamka povedá,

že ma za teba nedá.“

J. Čičmanec

Komentáre sú uzavreté.