Obec Slovany leží 15 km juhozápadne od okresného mesta Martin v západnej časti Turčianskej kotliny. Chotár obce má výmeru 1 430 hektárov a susedí s chotármi obcí Kláštor pod Znievom, Lazany, Valča, Ležiachovo a Rakovo. Vznik stredovekej obce sa očakáva počas 10. – 11. storočia, nepriamo je doložená už r. 1113. Prvá písomná zmienka je z roku 1252, kedy sa spomína ako Zem piatich dedín (Terra quinquae villarum in turuch) a bola súčasťou cirkevného majetku Kláštora pod Znievom. Pôvodne patrila znievskym premonštrátom, priamym zemepánom obce po celý stredovek bol znievsky prepošt. Začiatkom 16. storočia končí svoju existenciu kláštorská prepozitúra a nastáva boj o moc medzi feudálmi a obec Slovany mení často majiteľov, medzi ktorých patril aj Jiskrov prívrženec nebojsa, potom zemani Pongrác, Nyárry, Kostkovci a Révayovci. V roku 1582 je zmienka že Slovany a Ležiachov, (Socovce a Moškovec - 16. pod. rodín.) majú spoločného richtára ,,sub uno indicatu”, resp. ,,sub uno indice”, zmienka trvá aj v roku 1629 a 1711 ,,habent unum indicum”. Bolo to aj kôli tomu, že richtár platil nižšie dane a v týchto obciach bolo dokopy len 29. poddanských rodín. V prípade Slovian a Ležiachova sa uvádza, že dva roky za sebou sa volí richtár zo Slovian, ktoré boli zrejme väčšou dedinou a tretí rok je vždy richtár z menšieho ,,Ležiakovä”. V roku 1586 daroval Rudolf II. prepozitúru jezuitom, ktorí na niekoľko desaťročí prevzali aj Slovany ako svoj majetok. Odpradávna boal obec situovaná na dôležitej komunikačnej ceste vedúcej z Ponitria na sever Slovenska. Slovany patrili do tzv. dŕžavia, kde koncom 16. storočia začala pod vedením jezuitov vznikať výroby liekov z rastlín tzv. olejkárstvo. V rokoch 1605 – 1636 patrila obec uhorskej šľachte Bocskayovcom. Od roku 1637 patrili Slovany znova jezuitom, kde ich znova uvideol cisár Ferdinand III. Od 1637 bol turčianskym prepoštom rektor trnavskej univerzity. Jezuiti v Slovanoch a v ich okolí založili jednu z dvoch papierní a rybníky, ktoré existujú dodnes. Po roku 1773 patrila obec uhorskej korune a bola v správe viacerých zemianskych rodov. V roku 1775 Mária Terézia zrušil jezuitskú rehoľu a jej majetky v Turci, spolu so Slovanmi, prešli do rúk Trnavskej univerzity a od roku 1777 peštianskej univerzite. Po odchode tohto rádu sa ľuďia naučili vyrábať liečivé oleje sami a potom ich predával podomovým obchodovaním po mnohých krajinách Európy a Ázie. Aj keď mala obec zvon z roku 1797 na ohlásenie požiaru v rokoch 1798 a 1799 vyhorela skoro celá obec, lebo žiadala Panstvo Zniev stavebné drevo na obnovenie ohňom zničenej obce a úľavu na stoličných daniach. Znievske panstvo zakúpila pre 11. dedín panstva v roku 1831 hasičské striekačky od viedenského fabrikanta Henricha Ircheho. V roku 1845 usadzovanie kolonistov z Čiech na pusté usadlosti (Slovany, Lazany, Ondrašová, Polerieka, Valča). 1846 prisťahovalci z Bavorska a Würtemberska. Poddanstvo Slovian trvalo až do roku 1848. V roku 1894 sa do Argentíny odsťahoval Michal Kluch z obce Slovany z Turčianskej stolice a je považovaný za najstaršieho slovenského prisťahovalca. Pracoval najskôr ako robotník v pivovare a cukrovare, neskôr si kúpil vlastný mlyn. Od roku 1901 do 1914 odchádzali obyvatelia obce aj do USA spolu 67. ľudí. Patrí k najznámejším olejkárskym a šafranickým (portálnym) obciam s typickými olejkárskymi murovanými domami. V Slovanoch boli remeselnícke dielne: kováča, obuvníka, krajčíra, stolára, tesára, rezbára, kolára, plechára, zámočníka, murára a mlyn. V Slovianskej doline sa nachádzajú rybníky a prameň minerálnej vody Smradľavá voda (Smradľavka) ,,vajcovka” sírovodíková kyselka. Slovianska dolina je súčasťou cyklotrasy, dolinou prechádza zeleno-značkovaný chodník z Valče smerom k osade Brčná cez sedlo pod Hnilickou Kýčerou do Rajca. Západná časť katastrálneho územia reprezentovaná priestorom Slovianskej doliny spadá do chráneného vtáčieho územia č. 13 Lúčanská Malá Fatra. Slovianska Javorina bohaté lúky s výskytom chránených rastlín. Vysokú hodnotu má tiež prírodný pás pozdĺž rieky Turiec – územie Národnej prírodnej rezervácie okolo meandrujúceho vodného toku na východnom okraji katastrálneho územia obce. Z pozemkovej knihy z roku 1870 sa dozvedáme, že sa v Slovanoch pestoval chmeľ, v URBÁRE z roku 1607 je zmienka, že ho boli povinný poskytnúť. V minulosti sa v obci pestoval taktiež ľan, konope a šafrán, URBÁR z roku 1610 uvádza aj kapustu a sadenice zeleniny a záhradných rastlín, URBÁR zo začiatku 17. stor. aj pohanku, jačmeň a pšenicu a sladovnícky jačmeň. Obec je charakterizovaná ako klasická potočná dedina na oboch brehoch vetveného potoka Vríca s príjemnou nízkou hladinou zástavby, sledujúcou morfológiu terénu.
——————————————————————————————————————————————-
Kultúrno-historické pamiatky:
- Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Michalovi, neogotický, postavený v roku 1896 Stanislavom Zacharom, staviteľ v Kláštore pod Znievom, rodák z Valče, plány v roku 1893 zhotovil architekt Blažej Felix Bulla, z Martina.
- Evanjelický kostol z roku 1934, saviteľ Gejza PAVONI, Štubnianske Teplice.
- Kalvária (kamenná na cintoríne) z roku 1821
- Kaplnka sv. Anna (pôvodne len drevená socha) (18. stor)
- Kaplnka Sedembolestná Panna Mária (18. stor)
- Murovaný stĺp božia muka Sv. Veroniky (18. stor)
- Zvon z roku1797 (reliéf Sedembolestnej Panny Márie s dýkami v hrudi)
- Budova Obecnej školy z roku 1750
Zaniknuté pamiatky:
– Murovaný stĺp božia muka sv. Jána Nepomuckého z roku 1817
- Kaplnka sv. Antona Paduánskeho z roku 1856 ( náchádzala sa pod kat. kostolom)
- Kaplnka 18. stor. ( nachádzala sa v miestach evanjelického kostola)
- Požiarna strážnica s drevenou ochozou z roku 1886 zbúraná v roku 1992
——————————————————————————————————————————————-
Významné osobnosti spojené s obcou:
PhDr. Helena Anna Turcerová – Devečková
* 18. 02. 1886 Slovany † 03. 11. 1964 Bratislava
Pseudonym: Dr. H. T. D-ová …
Prvá literárna historička na Slovensku, prvá Slovenka čo študovala a promovala za doktorku filozofie na Sorbone, účastníčka mierovej konferencie v Paríži, spisovateľka, učiteľka, prekladateľka, ale aj svetobežníčka a inšpektorka cudzích jazykov, diplomatka, politička, slovenská slavistka, kultúrna historička, tlmočníčka, dobrovoľníčka, divadelná ochotníčka a režisérka.
V roku 1919 bola členkou československej delegácie na Mierovej konferencii v Paríži. Obhájením dizertácie sa stala jednou z najuznávanejších autorít na štúrovskú problematiku.
Od roku 1920 členka vedeckého odboru pre históriu (neskôr Literárny a literárno-historický odbor) v Matici Slovenskej.
Na Vyššej obchodnej akadémií v Dolnom Kubíne kde pôsobila si všimla nadanie Ľudovíta Fullu a bolá prvá, ktorá rozoznala chlapcov talent a presvedčila jeho otca ,,aby mu nebránil ísť za hlasom nadania“ a na základe toho ho otec poslal na rok do maliarskej školy Gustáva Mallého do Bratislavy.
Prof. MUDr. Juraj Antal, DrSc.
* 14.06.1912 Slovany †30.11.1996 Bratislava
Zakladateľ odboru lekárska fyziológia na Slovensku, akademik Slovenskej akadémie vied, otec slovenskej fyziológie, dlhoročný prednosta Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Za vedeckú a vedecko-organizačnú aktivitu dostal prof. Antal početné, aj tie nejvyššie ocenenia od domácich a zahraničných odborných spoločností a od Slovenskej akadémie vied. Najviac si cenil ocebenie: The Award of the American Pavlovian Society.
Mimoriadne poctený sa cítil udelením veľkej Purkyňovej medaily na 33. Purkyňovom dni v Libochoviciach v roku 1992. Význam jeho osoby možno doložiť aj skutočnosťou, že miestom jeho posledného odpočinku je Nrodný cintorín v Martine, v srdci jeho rodného Turca.
Prof. PhDr. Miloslav Andrej Okál, DrSc.
* 01.12.1913 Slovany † 22.02.1997 Bratislava
Prvý slovenský univerzitný profesor klasickej filológie, významný klasický filológ svetového významu, literárny vedec, znalec a prekladateľ antickej humanistickej literatúry.
* 15.06.1924 Slovany † 11.08.1999 Bratislava
Gynekológ, pôrodník, chirurg, vedeckéhý pracovník, spoluzakladateľ II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Bratislave, účastník SNP.
JUDr. Július Porubský
* 07.02.1927 Slovany † 18.10.2012 Bratislava
Prvý predseda Konfederácie politických väzňov na slovensku.
Je nositeľom Ceny Matice slovenskej za aktivity v slovenskom národnom živote, udelili mu ju 29. februára 2012 v Bratislave.
In memoriam mu bola v roku 2013 udelená Medaila prezidenta Slovenskej republiky. .
* 18.02.1798 Slovany † 25.03.1845 Ivánka pri Nitre
Národovec, kazateľ, národný pracovník, buditeľ, bernolákovec, podporovateľ štúrovcov.
Patril medzi zakladateľov Tatrína, predchodcu Matice slovenskej, ktorého založenie v roku 1844 bolo jednou z najvýznamnejších kultúrnych udalostí slovenských dejín 19. storočia.
* 09.04.1819 Slovany † 13.05.1881 Chrenovec
Infirmár dištriktu, zakladateľ a knihovník cirkevnej knižnice v Chrenovci, zakladajúci člen Matice slovenskej.
15.04.1881 chrenovský farár Jozef Junas, rokák zo Slovian, venoval 1000 zl. Na výstavbu kostola v Slovanoch. Podieľal sa na založení Cirkevnej knižnice chrenovskej. Založil aj spolok striezlivosti, čím vytrhol Chrenovčanov z biedy a dlžoby.
D. P. prof. Th. Dr. Fidel Michal Riesner, CM
* 26.11.1836 Slovany † 19.03.1916 v Grázi
Katechéta, prosynodálny examinátor, prefekt, spirituál, misionár, lazarista, zakladateľ a patrón Znievskeho gymnáziá.
* 03.11.1851 Slovany † 07.01.1919 Zvolen
Katechéta, čestný kanonik, asesor, fiškus, konzistoriálny sudca.
* 11.08.1874 Slovany † 05.02.1955 Kláštor pod Znievom
Kanonik, cirkevný škôldozorca a inšpektor, zakladateľ a patrón Znievskeho gymnáziá, predseda MO Matice Slovenskej vo Vrútkach.
Od roku 1902 sekretár kapit. kancelárie. V Tŕní založil Potravné družstvo r. 1909 a Úverné družstvo r. 1924. .
*24.10.1905 Slovany † 10.02.1989 Bratislava
Generálny poradca Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v., generálny dozorca ECAV, člen generálneho presbyterstva ECAV, politik, poslanec, učiteľ, spisovateľ, učastník SNP, kantor, organista, knihovník, kronikár, prof. na bohosloveckej fakulte UK, spoluredaktor Cirkevných listov, redaktor časopisu Evanjelický učiteľ.
Účastník protifašistického odboja a SNP. Po 1945 významný činiteľ mierového hnutia na Slovensku. Zúčastnil sa na zostavení slovenského spevníka náboženských piesní.
Ocenenia: 1945 Československý vojnová kríž -1939, 1945 Československý Červený kríž -1939, 1948 Za odbojovú antifašistickú činnosť, 1948 Vyznamenania februárového víťazstva, 1949 Rad 25. februára – 1948, Pamätný odznak druhého národného odboja, 1955 Rad republiky, 1956 Československá mierová cena, 1959 Strieborná medaila Svetovej rady mieru, 1965 Pamätná medaila k 20. výročiu SNP, 1965 Rad republiky.
* 19.12.1905 Slovany † 24.02.1968 Martin
Fotograf, grafik, filmová reklama, fotograf a účastník SNP. Fotografoval politický, spoločenský a kultúrny život Martina i jeho predstaviteľov.
Venoval sa predovšetkým portrétnej a reklamnej fotografii, ale fotografoval aj predstavenia profesionálneho divadla v Martine a ochotníckych súborov a prehliadok.
Ako jeden z prvých fotografov na Slovensku sa Anton Horník pokúšal aj o farebnú fotografiu. V roku 1973 získal striebornú medailu v odbore portrétnej fotografie na Celoštátnej výstave fotografov odborníkov v Prahe. .
* 05.09.1860 Valašské Klobúky † 26.04.1940 Slovany
Katolícky učiteľ, politik, senátor v prvom Národnom zhromaždení v Prahe.
Usiloval sa o rozvoj národnej kultúry a veľkú pozornosť venoval otázkam školstva a výchovy v katolíckom duchu. Učiteľské povolanie zastával plných 50 rokov a pred vznikom Československa viedol boj proti uzákoneniu civilného manželstva.
* 20.08.1910 Valča †08.10.1944 Hájniky 27.05.1945 Slovany
Učiteľ, riaditeľ školy, účastník SNP, veliteľ dobrovoľného hasičského zboru vo Valči.
Vyznamenania: Rád SNP II. triedy, In memoriam – menovaný za kapitána tankového vojska v zálohe od 01.10.1944, Vojnový kríž, Za obranu Slovenska 1939, Za účasť v SNP 1944-1946.
* 25.11.1912 Hubová, Slovany, † 26.07.1973 Bratislava
Pseudonym: Skalanovič, Ružomberský
Kňaz, náboženský publicista, vydavateľ, prekladateľ, cirkevný aktivista, trpiteľ za vieru.
Počas štúdia na Znievskom gymnáziu býval v Slovanoch u Okálov (1930-1935). Tajomník MO Matice Slovenskej v Slovanoch založeného 02.03.1934.
Ondrej Hodža
* 15.09.1819 Rakša † 28.07.1888 Sučany
Pseudonym: Maťko zo Slovian
Národnokultúrny pracovník, evanjelický kňaz, turčiansky senior, spoluzakladateľ Tatrína, spoluzakladateľ a člen výboru MS.
Autor ľudovýchovnej prózy Maťko zo Slovian o aktuálnych národných problémoch. Dielo: Maťko zo Slovian , In: Národný kalendár 1, 1866, Maťko zo Slovian zase rozpráva. In: Národný kalendár 2, 1867.
Doc. RNDr. Pavol Matula, CSc.
* 1943 Ružomberok, Slovany, Košice.
Docent v odbore laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve.
Habilitačná práca: PRÍNOS SIMULTÁNNEHO MODELOVANIA RÁDIOBILOGICKÝCH ÚČINKOV V RADIAČNEJ ONKOLÓGII.
Ocenenia: Ceny SLS za najlepšie publikácie v rokoch 1987 a 1991.
Členstvo v odborných spoločnostiach:
Slovenská lekárska spoločnosť SLS, Spoločnosť rádioterapie, rádiobiologie a fyziky SRTBF, člen výboru od r. 1998.
ESTRO – European Society of Radiation Oncology, EFOMP – European Federation organization of Medicial Physicists.
.
——————————————————————————————————————————————-
V roku 1598 sa tu nachádzalo 21 sedliackych a 13 želiarskych domov.
V roku 1689 bol Juraj Polony od rektora Trnavského kolégia obdarovaný kúriou v Slovanoch a učinený slobodníkom za zásluhy v roku 1677, ktorý nasadením vlastného života spravoval Znievske panstvo ako úradník a zachránil archív prepozitúry.
V roku 1696 v obci 40 sedliackych a 6 želiarskych rodín, rychtár bol Matej Mikulášoviech. V roku 1720 tu bolo 41 rodín, z nich bolo 27 poddaných, 13 želiarskych a 1 slobodná – Poloni Ján a Polony Andrej (1715), Jozef Poloni a brat Ján (1718), zač 18. stor. zmrel Juraj Poloni (v SNA BA sa zachoval jeho testament v slov.).
V roku 1750 úradné ščítanie remeselníkov 87. V roku 1756 zdanili 92 olejkárskych rodín, takmer všetci obyv. sa živili pod. obchodom.
V roku 1772 boli slobodníci (libertini) Polony Ján a Juraj.
V roku 1854 tu bolo 78 podomových obchodníkov tzv. šafraníkov.
| Rok | Počet obyvateľov | Katolíkov | Evanjelikov | Iné |
| 1785 | 638, 74 DOMOV | |||
| 1813 | 574 | 570 | 4 | |
| 1814 | 594 | 591 | 3 | |
| 1817 | 581 | 577 | 4 | |
| 1818 | 582 | 579 | 3 | |
| 1819 | 631 | 628 | 3 | |
| 1820 | 647 | 643 | 4 | |
| 1821 | 613 | 610 | 3 | |
| 1824 | 702 | 700 | 2 | |
| 1825 | 707 | |||
| 1828 | 707, 85 DOMOV | 703 | 4 | |
| 1830 | 735 | 729 | 6 | |
| 1831 | 656 | 643 | 13 | |
| 1835 | 707 | 702 | 5 | |
| 1836 | 713 | 706 | 7 | |
| 1837 | 705 | 700 | 5 | |
| 1838 | 688 | 679 | 9 | |
| 1843 | 734 | 730 | 4 | |
| 1845 | 661 | 654 | 7 | |
| 1847 | 697 | 685 | 12 | |
| 1848 | 691 | 654 | 37 | |
| 1850 | 677 | 631 | 46 | |
| 1852 | 691 | 651 | 40 | |
| 1854 | 712 | 666 | 46 | |
| 1855 | 44 | |||
| 1856 | 712 | 666 | 46 | |
| 1860 | 662 | 600 | 62 | |
| 1862 | 704 | 622 | 82 | |
| 1864 | 731 | 629 | 102 | |
| 1869 | 569 | |||
| 1870 | 690 | 591 | 99 | |
| 1872 | 712 | 603 | 109 | |
| 1876 | 667 | 565 | 102 | |
| 1878 | 599 | |||
| 1880 | 673, 101 DOMOV | 573 | 113 | 6 žid. |
| 1881 | 573 | 454 | 113 | 6 iné |
| 1882 | 581 | |||
| 1884 | 590 | |||
| 1887 | 742 | 608 | 130 | 4 žid. |
| 1889 | 768 | 626 | 136 | 6 žid. |
| 1890 | 603 | 472 | 130 | 1 žid. |
| 1891 | 603 | |||
| 1893 | 800 | 640 | 160 | |
| 1894 | 800 | 640 | 160 | |
| 1896 | 813 | 647 | 166 | |
| 1897 | 664 | 536 | 128 | |
| 1898 | 789 | 640 | 149 | |
| 1900 | 605 | 475 | 130 | |
| 1902 | 772 | 630 | 142 | |
| 1903 | 779 | 629 | 150 | |
| 1910 | 556 | 379 | 175 | 1 žid.1 gr.kat. |
| 1912 | 746 | 506 | 240 | |
| 1913 | ,107 DOMOV | 556 | ||
| 1919 | 588,112 DOMOV | |||
| 1921 | 526 | 360 | 163 | 3 iné |
| 1927 | 526, 104 DOMOV | 360 | 163 | 3 Iné |
| 1928 | 549 | 421 | 128 | |
| 1930 | 509 | 353 | 156 | |
| 1930 | 588, 108 DOMOV | 406 | 182 | |
| 1940 | 504, 111 DOMOV | 0 židov | ||
| 1941 | 512 | 355 | 157 | |
| 1941 | 504 | 340 | 163 | 1 prav. |
| 1944 | 500 | |||
| 1945 | 492 | 355 | 137 | |
| 1948 | 494 | |||
| 1961 | 485, 109 DOMOV | |||
| 1965 | 485, 109 DOMOV | |||
| 1970 | 514, 125 DOMOV | |||
| 1971 | 357 | |||
| 1974 | 514, 124 DOMOV | |||
| 1978 | 322 | |||
| 1982 | 445, 111 DOMOV | |||
| 1991 | 388, 135 DOMOV | 248 | 69 | 14 iné, 57 bez |
| 1995 | 388 | 248 | ||
| 2000 | 384, 143 DOMOV | |||
| 2001 | 413 | 304 | 91 | 16 bez |
| 2002 | 420 | |||
| 2003 | 408 | |||
| 2004 | 410 | |||
| 2005 | 411 | |||
| 2006 | 422 | |||
| 2007 | 424 | |||
| 2008 | 433, 145 DOMOV | |||
| 2009 | 426 | 313 | ||
| 2010 | 420 | |||
| 2011 | 421, 142 DOMOV | 273 | 73 | 37 neid. 33 bez |
| 2012 | 432 | |||
| 2013 | 434 | |||
| 2014 | 455 | |||
| 2015 | 451 |
| 2016 | 453 | 295 | ||
| 2017 | 461 |
.
.
