Slovany v 20. storočí

O dejinách obce Slovany v 20. storočí sa dozvedáme predovšetkým z miestnej kroniky, ktorá bola podobne ako v mnohých turčianskych dedinkách (Abramová, Blatnica, Dražkovce, Horná Štubňa, Ivančiná Jasenovo a pod.) založená v roku 1933 na základe vládneho nariadenia o pamätných obecných knihách (nariadenie zo 17. novembra 1932). Z tohto vládneho nariadenia sa dozvedáme, že ”účelom pamätnej knihy obecnej je zachovať miestne dejiny pre poučenie budúcich.” Práve kronika je dôležitým prameňom, v ktorom sú zachytené dejiny obce do roku 1950, postupne ju písali kronikári: Mária Polková (kroniku viedla v rokoch 1933-1936; 1939-1944), obvodný notár Jozef Antal (1936-1939) a učiteľka a riaditeľka školy Jolana Matulová, neskôr Maršáleková (1944-1950).

I keď kronika začala vznikať až v roku 1933, kronikárka sa spočiatku vracia k niektorým dôležitým udalostiam z dávnejšej histórie Slovian. Preto sa dozvedáme napríklad to, že miestna škola bola založená v polovici 18. storočia a vďaka iba katolíckemu obyvateľstvu bola nazývaná Rímskokatolícka obecná, alebo že až do roku 1904 boli obyvatelia Slovian iba Slováci, v tomto roku sa prisťahoval prvý nemecký obyvateľ. Čo sa týka počtu obyvateľov, v roku 1930 žilo podľa záznamov v kronike v Slovanoch 588 ľudí, z toho 536 československej národnosti, 41 Nemcov, 8 Rómov a 3 Maďari. Z hľadiska náboženstva to bolo 406 osôb rímskokatolíckeho vyznania a 182 evanjelického (pre porovnanie, v roku 1897 to bolo 664 ľudí, z toho 536 rímskokatolíkov a 128 evanjelikov). Evanjelici sa v obci po prvý raz objavili v roku 1845-1846.

Na prvých stranách sa kronika vracia k prvej svetovej vojne, o ktorej kronikárka píše toto: ”Hrdinskí legionári, ktorí majú veľký podiel na našej samostatnosti, by nám vedeli vyprávať o veľkej cene nášho vykúpenia. I naša obec má tiež niekoľko statočných legionárov.”

Z ďalších významných udalosti pre Slovany môžeme menovať vytvorenie Miestneho odboru Matice slovenskej v roku 1934, alebo zavedenie elektrického prdu v roku 1935. V kronike sa hovorí aj o návšteve Dr. Eduarda Beneše v susednej obci Kláštor pod Znievom, kde zavítal 26. septembra 1936. Uvítania sa zúčastnili i občania Slovian.

Z niektorých poznámok v kronike je zreteľné, že pisateľka sa zaujímala nielen o historické udalosti, ale dokázala vyzdvihnuťtiež intelektuálne úspechy obyvateľov Slovian. Tak sa dozvedáme, že v septembri 1937 získal Anton Okál titul doktora práv, čím ako prvý obyvateľ obce dosiahol akademický titul.

V roku 1937 mali byť vypísané voľby do obcí, ale vďaka nepokojom, ktoré vyvolali členovia Sudetonemeckej strany v Tepliciach, vyšiel zákaz zhromažďovania voľby preto vypísane neboli (starostom ostal Jozef Duchoň, ktorý bol na tomto mieste už od roku 1931). Potom mali byť vypísané v roku 1938, ale jednotliví predstavitelia strán sa dohodli o počtu mandátov a k voľbám tak opäť nedostalo.

O období tesne po Mníchove sa v kronike píše: ”Slovenský národ na manifestácii v Žiline dňa 6. okt. sa vyslovil za autonómne Slovensko v rámci Č.Slov. Republiky. Túto okolnosť prijalo obyvateľstvo Slovian rôzne, – evanjelici s trpkosťou, katolíci s radosťou tak, ako bezmála na celom Slovensku… Dňa 17. marca bola vyhlásená úplná samostatnosť Slovenska. Dňa 15. marca boli Čechy a Morava obsadené nemeckým vojskom a nastal koniec pred 20. rokmi založenej Českos. republiky, ktorá keby bola dala každým národnostiam to, čo im patrilo a jej politikovia by boli bývalí skutočnými demokratmi, – mohla by jestvovať a bola by bývala krásnym a bohatým štátom v srdci Európy. tragédia českého národa sa dotkla i každého po slaviansky cítiaceho Slováka.”

Necelý týždeň pred rozpútaním druhej svetovej vojny, 28. augusta 1939, sa v Slovanoch objavilo nemecké vojsko.

V roku 1940 bolo založené Sdrúženie evanjelickej mládeže (SEM)a neskôr Sdrúženi katolíckej mládeže (SKM).

V novembri 1941 bolo sčítanie ľudu – obec mala 504 obyvateľov, z toho 424 Slovákov, 78 Nemcov, 1 Poliaka a 1 Čecha. Podľa vierovyznaní to bolo 340 rímskokatolíkov, 163 evanjelikov a 1 pravoslávny.

Na začiatku roku 1942 (ale s platnosťou od 1. septembra 1941) bola v Slovanoch Rímskokatolícka ľudová škola premenovaná na Obecnú ľudovú školu.

V roku 1943 zriaďovali miestne organizácie HSĽS tzv. politické školy; 2. februára 1943 vznikla takáto škola i v Slovanoch.

Obec Slovany, ako i iné obce Turca, sa zapojila do Slovenského národného povstania, ktoré začalo v auguste 1944. Tajne bol založený ilegálny národný výbor, ktorý podporoval tvoriace sa partizánske skupiny, ktoré sa zdržiavali vo Valčianskej a Slovianskej doline. V deň SNP narukovalo zo Slovian 18 chlapcov. Slovany boli nemeckým vojskom obsadené 21. 9. 1944. S týmto dátum je spojená i smutná udalosť, o ktorej vypovedajú hroby na slovianskom cintoríne. V tento deň bolo napadnuté nemecké auto s dôstojníkmi, ktoré sa približovalo od Moškovca do Martina. Keď bolo v blízkosti Slovian, zneškodnili partizáni auto s nemeckými vojakmi, ale siedmich partizánov zabil nemecký transportér prichádzajúci za autom. jeden z hrobov partizánov sa nachádza pri vchode do miestneho cintorína a druhý je v zadnej časti pri ochrannom múre. jedným z padlých občanov Slovian počas SNP bol aj nadporučík Jozef Matula, v civilnom živote riaditeľ ľudovej školy vo Valči, ktorý bol 8. 10. 1944 smrteľne ranený pri nálete u Zvolena. Počas bojov SNP z občanov pri Lipovci padol Jozef Letrich. Po potlačení SN občania Slovian pokračovali v svojej činnosti – polovici februára 1945 sa znovuutvoril ilegálny národný výbor. O konci druhej svetovej vojny sa v kronike hovorí. ”Dňa 10. 5. 1945 v 13:20 hod. našu obec obsadila jazdná hliadka Červenej armády a v týž deň rôzne jednotky rumunskej armády, ktoré sa tu zdržali 3 týždne ba niektorí až do prvej polovice júna 1945. Odchodom posledných oddielov vojska skončila sa pre obec Slovany druhá svetová vojna.”

Komentáre sú uzavreté.