Geografická poloha a prírodné podmienky

Slovany sú veľká obec, či si všimneš počet obyvateľov, alebo rozlohu chotára. Leží najbližšie k mestečku Kláštor pod Znievom. Takto Matej Bel vo svojej Turčianskej stolici charakrerizuje obec Slovany. Dejiny Slovian siahajú hlboko do obdobia dejín stredoveku, kedy sa objavuje prvá písomná zmienka 1252.

Ak sa niekto chce dostať od Martina do významného miesta slovenských dejín, Kláštora pod Znievom, nemôže obísť malú dedinku s pôvabným názvom Slovany. Jedna z ciest vedie priamo cez dedinku, okolo evanjelického kostola, ktorý stojí hneď na začiatku okolo rímskokatolíckeho kostola, ktorý stojí v strede dedinky. Druhá cesta vedie od Turčianskeho Ďura a dedinku tak možno obísť okolo známych pstruhových rybníkov priamo do Kláštora pod Znievom. Odpradávna boal obec situovaná na dôležitej komunikačnej ceste vedúcej z Ponitria na sever Slovenska.

Slovany sa nachádzajú v západnej časti Turčianskej kotliny, ktorú obklopujú pohoria Malej a Veľkej Fatry. Ich poloha je špecifická, pretože sú primknuté k Malej Fatre vŕškom Vajaneko (miestny názov je pravdepodobne odvodený od jánskych ohňov, ktorých tradícia sa udržiava až do dnešnej doby) a zároveň sú Slovany otvorené Turčianskej kotline. Zemepisná poloha Turčianskej kotliny, ktorá začala vznikať v mladších treťohorách – v neogéne (asi 23 miliónov rokov pred Kristom), má rozhodujúci vplyv na podnebie Turca, ktorý klimaticky patrí do mierne teplej oblasti.

Výsek z mapy (1763-1787).

Cez Slovany preteká potok Vríca, ktorý začína v Kláštorskej doline, má celkovú dĺžku 22 km, tečie západovýchodným smerom a vlieva sa do Turca. Po opustení Kláštorskej doliny tečie severným okrajom obce Kláštor pod Znievom, od Slovian sa jej tok s menším spádom stáva pokojnejším a rozvetvuje sa na dve ramená, ktoré sa na konci dediny opäť spájajú. Potok Vríca umožnil pri Slovanoch vybudovať rybníky, ktoré sa považujú za jednu z najväčších vodných nádrží v Turci.

Okrem významného Kláštora pod Znievom je zo Slovian ľahký prístup do niektorých turisticky zaujímavých lokalít Turca, ako je napríklad kúpeľné mestečko Turčianske Teplice, Slovianská, Valčianská, Gaderská alebo Blatnická dolina, Šutovský vodopád, malebné vodopády pod Kľakom alebo lyžiarske strediská v Jasenskej a Valčianskej doline a na Martinských holiach.

Zo Slovian je nádherný výhľad na zrúcaninu hradu Zniev, ktorý je najstarším hradom v tejto oblasti a ktorý sa považuje za najvyššie položený hrad na Slovensku(leží vo výške 985 metrov nad morom). Pod týmto hradom pramení neveľký potok Vädžer, na ktorom v polovici 13. storočia mnísi rádu Premonštrátov vybudovali najstarší rybník v Turci.

Aj Slovany mali svoju Stražu dokazuje to nákres z mapy z rokov (1806-1869).

Na rozlohe 1 430 ha sa nachádzajú jednotlivé časti obce:

* Horáreň
* Ihráč
* Na mlyne
* Rybníky
* Smradľavá voda
* Strážnička
* Tehelňa

Miestne chotárne názvy Slovian role a lúky
Pod chmeľom Ihráč
Stránička Záhumnia, Zahumna
Nad tehelňou Pri kaplnke
Dolu Ležiachovskou Pod Hrby
Pod Hôrkami Bogdan
Dolné lúky, Dolnie lúky Nad lúkami, Do lúkou, Velké lúky
Za Hradskou, Do Hradskej, Niže Hradskej Od Mestského chotára, Od mesthého chotára
Nad studničkami Pri hornej rampe
Lúčna Krivé hony
Štvrte Richtárska
Kapustná záhrada Dolu vrícou
Niže rybníkov Záhumnia – Rybníky
Pod Šipom Više upusta

.

Miestne chotárne názvy Slovian hory a pašienky
Tmavá Predhorie
Smradľavá voda Závozy
Keračikov salaš Psotná
Slovianska javorina Magatovská
Predná Javorina Letovisko
Zadné jamy Predné jamy, Do Jamy
Straža Horka, Horki
Hladomorna, Hladomir Slovianska
Jankova Bohdan
Letovisko Pod Chlm
Slopec Bakošová
Vajánok Dolné hôrky
Kiar Budina
Zhorenisko Javorina
Magátová Velebná
Krčma Nemcová
Platok Šimeje košarisko
Horné rovné Šimeje vrch
Košarisko Tisova, Dubova
Dolina Slovianska Dolina Šicová
Dolina Suchá Dolina Bystrô
Dolina Krajčije Dolina Valčan

.

Na mape z rokov 1869 – 1887 je chotárny názov niže Mestského chotára zle preložený keďže v minulosti bolo mesto Kláštor pod Znievom, ale na mape uvideli mesto Martin ako n Sz. Marton.

.

Takisto na ďalšej mape je názov potoka Vríca konkrétne Suchá Vríca zle preložený ako Suché Vrece.

Administratívne patrí obec Slovany do Žilinského kraja a do okresu Martin.

Slovenský potok → Sloviansky potok

Sloviansky potok (1) (zaniknutý tok)

(→ Turiec), 1,5 km, pramenil a ústil juhovýchodne od Ležiachova. 1973 Slovänský potok.

Názov Slovänský potok  bol motivovaný nárečovou podobou osadného názvu Slovany (Sloväny) a označoval potok tečúci na území slovianskeho a ležiachovskeho chotára. Dnes sú toky zregulované, v roku 1965 tu boli vybudované kanály ústiace do Turca. Do dvoch kanálov boli pospájané toky → Lúčna voda, → Mláka, → Slovänský potok, → Žabín.

Sloviansky potok (2)

(→ Turiec), 9,2 km, pramení južne pod Hnilickou Kýčerou (1217,6 m n. m.), preteká Slovianskou dolinou , ústi v západnej časti Valče. 1947 Sloviansky potok, 1963 Sloviansky potok, 1965 Slovenský potok, 1971, Slovenský potok, 1973 Sloviansky potok, 1976 Sloviansk potok, 1981 Sloviansky potok, 1981 Slovenský potok, 1983, 1988, 1990, 1994, 1997, 1998 Sloviansky potok, nár. Sloviansky potok, 1997 Slovianska dolina.

Názvy Sloviansky potok aj Slovenský potok boli motivované pomenovaním Slovianska dolina a označujú tok tečúci cez túto dolinu ( to podľa osady Slovany, v nárečí. Sloväny, po výslovnosti ä > e vynikol tvar Sloveny > Slovenský).

Smradľavá voda (Smradľavka)

Prameň minerálnej vody je tesne pri pravom brehu Slovianskeho potoka za horárňou a rybníkmi v Slovianskej doline v katastri obce Slovany. Názov Smradľavá voda označuje zapáchajúcu vodu ( výskyt sírovodíka). Minerálna voda je číra, zapácha slabo po sírovodíku, má chuť slabej kyselky. Na okrajoch vytvára biely sediment. Využívaná je náhodnými turistami na pitie.

Hydronymia povodia Turca: UMB, FHV Banská Bystrica 2003 ISBN 80-8055-763-2.

Komentáre sú uzavreté.