Geografická poloha a prírodné podmienky

Slovany sú veľká obec, či si všimneš počet obyvateľov, alebo rozlohu chotára. Leží najbližšie k mestečku Kláštor pod Znievom. Takto Matej Bel vo svojej Turčianskej stolici charakrerizuje obec Slovany. Dejiny Slovian siahajú hlboko do obdobia dejín stredoveku, kedy sa objavuje prvá písomná zmienka 1252.

Ak sa niekto chce dostať od Martina do významného miesta slovenských dejín, Kláštora pod Znievom, nemôže obísť malú dedinku s pôvabným názvom Slovany. Jedna z ciest vedie priamo cez dedinku, okolo evanjelického kostola, ktorý stojí hneď na začiatku okolo rímskokatolíckeho kostola, ktorý stojí v strede dedinky. Druhá cesta vedie od Turčianskeho Ďura a dedinku tak možno obísť okolo známych pstruhových rybníkov priamo do Kláštora pod Znievom. Odpradávna boal obec situovaná na dôležitej komunikačnej ceste vedúcej z Ponitria na sever Slovenska.

Slovany sa nachádzajú v západnej časti Turčianskej kotliny, ktorú obklopujú pohoria Malej a Veľkej Fatry. Ich poloha je špecifická, pretože sú primknuté k Malej Fatre vŕškom Vajaneko (miestny názov je pravdepodobne odvodený od jánskych ohňov, ktorých tradícia sa udržiava až do dnešnej doby) a zároveň sú Slovany otvorené Turčianskej kotline. Zemepisná poloha Turčianskej kotliny, ktorá začala vznikať v mladších treťohorách – v neogéne (asi 23 miliónov rokov pred Kristom), má rozhodujúci vplyv na podnebie Turca, ktorý klimaticky patrí do mierne teplej oblasti.

Výsek z mapy (1763-1787).

Cez Slovany preteká potok Vríca, ktorý začína v Kláštorskej doline, má celkovú dĺžku 22 km, tečie západovýchodným smerom a vlieva sa do Turca. Po opustení Kláštorskej doliny tečie severným okrajom obce Kláštor pod Znievom, od Slovian sa jej tok s menším spádom stáva pokojnejším a rozvetvuje sa na dve ramená, ktoré sa na konci dediny opäť spájajú. Potok Vríca umožnil pri Slovanoch vybudovať rybníky, ktoré sa považujú za jednu z najväčších vodných nádrží v Turci.

Okrem významného Kláštora pod Znievom je zo Slovian ľahký prístup do niektorých turisticky zaujímavých lokalít Turca, ako je napríklad kúpeľné mestečko Turčianske Teplice, Slovianská, Valčianská, Gaderská alebo Blatnická dolina, Šutovský vodopád, malebné vodopády pod Kľakom alebo lyžiarske strediská v Jasenskej a Valčianskej doline a na Martinských holiach.

Zo Slovian je nádherný výhľad na zrúcaninu hradu Zniev, ktorý je najstarším hradom v tejto oblasti a ktorý sa považuje za najvyššie položený hrad na Slovensku(leží vo výške 985 metrov nad morom). Pod týmto hradom pramení neveľký potok Vädžer, na ktorom v polovici 13. storočia mnísi rádu Premonštrátov vybudovali najstarší rybník v Turci.

Aj Slovany mali svoju Stražu dokazuje to nákres z mapy z rokov (1806-1869).

Na rozlohe 1 430 ha sa nachádzajú jednotlivé časti obce:

* Horáreň
* Ihráč
* Na mlyne
* Rybníky
* Smradľavá voda
* Strážnička
* Tehelňa

Miestne chotárne názvy Slovian role a lúky
Pod chmeľom Ihráč
Stránička Záhumnia, Zahumna
Nad tehelňou Pri kaplnke
Dolu Ležiachovskou Pod Hrby
Pod Hôrkami Bogdan
Dolné lúky, Dolnie lúky Nad lúkami, Do lúkou, Velké lúky
Za Hradskou, Do Hradskej, Niže Hradskej Od Mestského chotára, Od mesthého chotára
Nad studničkami Pri hornej rampe
Lúčna Krivé hony
Štvrte Richtárska
Kapustná záhrada Dolu vrícou
Niže rybníkov Záhumnia – Rybníky
Pod Šipom Više upusta

.

Miestne chotárne názvy Slovian hory a pašienky
Tmavá Predhorie
Smradľavá voda Závozy
Keračikov salaš Psotná
Slovianska javorina Magatovská
Predná Javorina Letovisko
Zadné jamy Predné jamy, Do Jamy
Straža Horka, Horki
Hladomorna, Hladomir Slovianska
Jankova Bohdan
Letovisko Pod Chlm
Slopec Bakošová
Vajánok Dolné hôrky
Kiar Budina
Zhorenisko Javorina
Magátová Velebná
Krčma Nemcová
Platok Šimeje košarisko
Horné rovné Šimeje vrch
Košarisko Tisova, Dubova
Dolina Slovianska Dolina Šicová
Dolina Suchá Dolina Bystrô
Dolina Krajčije Dolina Valčan

Administratívne patrí obec Slovany do Žilinského kraja a do okresu Martin.

Slovianska dolina:

Súradnice: 49° 00′ 15.78″ s.š., 18° 46′ 25.62″ v.d.

Je dolina, ktorá sa nachádza na východnej strane Lúčanskej Malej Fatry, preteká ňou Sloviansky potok. Je súčasťou cyklotrasy dolinou prechádza zeleno-značnovaný chodník z Valče smerom k osade Brčná cez sedlo pod Hnilickú Kýčeru do Rajca. V doline pri starej horárni sa nachádza sírnatý prameň Smradľavá voda vedie k nemu asfaltová cesta. Západná časť katastrálneho územia reprezentovaná priestorom Slovianskej doliny spadá do chráneného vtáčieho územia č. 13 Lúčanská Malá Fatra.  Slovianska Javorina bohaté lúky s výskytom chránených rastlín.

CYKLOTRASA – Slovianska dolina

Farba: žltá
Evidenčné číslo: 8415
Dĺžka: 7,9 km
Prevýšenie: 288/0 m (pozor: uvádza sa v smere popisu trasy)
Náročnosť: REKREA
Určenie: MTB bicykel
Povrch: asfalt, štrk

zlta-trasa-ikona1 charakter-mtb02 narocnost-rekrea-ikona2

Charakteristika: Nenáročná žltá cykloturistická trasa Slovianskou dolinou v Malej Fatre.

Trasa začína v centre obce Valča na križovatke viacerých cyklotrás. Žltá trasa vedie spoločne s modrou trasou č. 2415, za obcou sa však rozdeľujú. Žltá vedie rovno a miernym stúpaním prichádza k minerálnemu prameňu – Smradlavá Voda. Od prameňa trasa pokračuje dolinou až pod hrebeň Malej Fatry, kde končí v lokalite Krčma.

Zákres hranice Majera Brčná z roku 1843.

Osada Brčná, Brčná samota (504) 540 m n. m.:

Nachádza sa na južnom svahu vrchu Pivnica (831 m n. m.). Je doložená z roku 1784 ako osada Brecsna, aj ked spomína sa už v roku 1667. Sú tu Rybníky Brčná a chatové osady v Slovianskej doline. V minulosti sa tu na majeri Brčná chovali ovce a včely zmienka z roku 1799. Med a vosk sa predával formou licitácie zachovali sa licitačné záznamy o predaji z rokov 1809-1812.

Zmienku o ňom nachádzame v dokumente z roku 1667, kedy ho kúpil Juraj Hilko od svojho svokra.

V roku 1714 sa kvôli nemu bývalý a súčasný vlastník majera Brčná pobili až tak, že Ján Ladik zaťal Mikulášovi Rendekovi valašku do hlavy. „po tak mnohých zlých a uštipačných rečiach Rendekovi, opovážil sa valaškou na hlavu zaťať – ako sa dá znať z klobúku prijatého, áno i z krvi, ktorú ublíženému svedkovia hodnoverní dosvedčili. Za také ublíženie jak v rečiach tak v skutkoch učinených, tento Rendek žiada od Poctivého Práva sebe zadosť z tohto Ladíka učiniti,“

V roku 1868 bol statkár na Brčenj Pavol Mác.

Licitácia medu z roku 1809.

19.03.1945 v ranných hodinách fašisti vyrabovali osadu Brčná vyhnali obyvateľov z ich domov vykradli ich a podpálili domy a hospodárske staviská. 7. obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov.

Trampská osada na Brčnej

Sloviansku dolinu dlhobobo navštevujú aj Skauti.

.

Pramene pitnej vody v Slovanoch:

pitná voda, prameň, Súradnice: 48°59’46″N, 18°46’34″E

pitná voda, prameň, Súradnice: 49°0’10″N, 18°45’11″E

Smradľavá voda, 640 m n. m.

pitná voda, prameň, číslo MT-15, Súradnice: 49°0’5″N, 18°47’15″E

Rozbor z roku 1971 vykonalo Múzeum Andreja Kmeťa v Martine

Celková mineralizácia vody je 2150 mg/l. Na chemickom zložení sa zúčastňuje hlavne Ca2+ . Mg2+ a HCO3-, obsah H2S je 10.96 mg/l. Minerálna voda v prameni je často ovplyvňovaná obyčajnou potočnou vodou a obsah H2S nedosahuje kritérium (1 mg/l) sírnych vôd. Teplota vody je 5 — 6 °C.

Ca2+, Vápnik (calcium) ionizovaný

Mg2+, Horčík (magnesium)

HCO3-, Bikarbonát, hydrogenuhličitan, kyslý uhličitan

H2S, Sírovodík alebo sulfán (monosulfán)

Je plynná látka bez farby s charakteristickým zápachom po skazených vajciach a odpornou chuťou. Veľmi dobre sa rozpúšťa vo vode z ktorej sa tiež ľahko uvoľňuje. Je prudko jedovatý pôsobí na nervovú sústavu a pri vyšších koncentráciách spôsobuje náhle zastavenie dýchania. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že v koncentrácii 4,6 až 46 percent vytvára zo vzduchom výbušné zmesi.

Minerálna voda je zemitá, sírna, hypotonická, studená.

.

Slovenský potok → Sloviansky potok

Sloviansky potok (1) (zaniknutý tok)

(→ Turiec), 1,5 km, pramenil a ústil juhovýchodne od Ležiachova. 1973 Slovänský potok.

Názov Slovänský potok  bol motivovaný nárečovou podobou osadného názvu Slovany (Sloväny) a označoval potok tečúci na území slovianskeho a ležiachovskeho chotára. Dnes sú toky zregulované, v roku 1965 tu boli vybudované kanály ústiace do Turca. Do dvoch kanálov boli pospájané toky → Lúčna voda, → Mláka, → Slovänský potok, → Žabín.

Sloviansky potok (2)

(→ Turiec), 9,2 km, pramení južne pod Hnilickou Kýčerou (1217,6 m n. m.), preteká Slovianskou dolinou , ústi v západnej časti Valče. 1947 Sloviansky potok, 1963 Sloviansky potok, 1965 Slovenský potok, 1971, Slovenský potok, 1973 Sloviansky potok, 1976 Sloviansk potok, 1981 Sloviansky potok, 1981 Slovenský potok, 1983, 1988, 1990, 1994, 1997, 1998 Sloviansky potok, nár. Sloviansky potok, 1997 Slovianska dolina.

Názvy Sloviansky potok aj Slovenský potok boli motivované pomenovaním Slovianska dolina a označujú tok tečúci cez túto dolinu ( to podľa osady Slovany, v nárečí. Sloväny, po výslovnosti ä > e vynikol tvar Sloveny > Slovenský).

Smradľavá voda (Smradľavka)

Prameň minerálnej vody je tesne pri pravom brehu Slovianskeho potoka za horárňou a rybníkmi v Slovianskej doline v katastri obce Slovany. Názov Smradľavá voda označuje zapáchajúcu vodu ( výskyt sírovodíka). Minerálna voda je číra, zapácha slabo po sírovodíku, má chuť slabej kyselky. Na okrajoch vytvára biely sediment. Využívaná je náhodnými turistami na pitie.

Hydronymia povodia Turca: UMB, FHV Banská Bystrica 2003 ISBN 80-8055-763-2. Prof. Mgr. Jaromír Krško, PhD.

Komentáre sú uzavreté.