Kováčstvo

V dedine bola obecná ,, šmikňa” teda kováčska dielňa. O jej existencii sa zachoval aj záznam v zápisnej knihe obce Slovany od roku 1883. Tento zápis je z roku 1889.

Ján Gríger kováč a podkúvač

Pochádzal z kováčskej rodiny. Starý otec kováč mal šmiknu v Dvorci, Jeho otec sa vyučil kováčstvu v Háji a po vandrovke sa usadil v Slovanoch.

Začal sa učiť v Slovanoch ako 13 ročný v roku 1918 u otca v obecnej šmikni. Jeho otec mal vedľa šmikne obecný dom, za ktorý platil árendu. Dom bol kamenný mal približne 200 rokov, zbúraný bol v roku 1969. Ribil tu do roku 1929 potom odišiel do Kláštora pod Znievom do vlastnej šmikne, za ktorú platil obci árendu. Pri vojsku bol kováčom v jazdeckom pluku.

Železo chodil nakupovať do Martina k u obchodníkom so železným tovarom Gáberovi, Fischerovi.

Použival aj drevené uhlie, ktoré si pálil v hore v Slovianskej doline – ,,na Širokých”

Postup pri pálení dreveného uhlia:

Vykopala sa jama 1/2 m hlboká, narúbala sa metrovica asi 2 m dlhá – polená. Do jamy sa nahádzali asi 4 kopy suchého dreva na zapálenie  - obložilo sa čečinou a to všetko zakrylo narezanými šúplatami  trávy. Drevo keď začalo horieť, hneď sa polievalo, aby nehorelo, ale tlelo, dusilo sa. Tento postup trval asi 2 týždne. Takéto zhorené drevo sa ešte polievalo, aby stuhlo, a mohlo sa s ním pracovať. Použival ho pri výrobe predmetov, ktoré sa kalili – ,,hartovali”, napr. sekery, motyky.

Archív SNM Martin, výskumná správa Dr. I. Krišteka ku kováčstvu v Turci: Kláštor pod Znievom (ev. číslo VS-100).

.

Komentáre sú uzavreté.